Čo si dnes nepridali, to dostanú neskôr

Podobne to dopadlo aj pred piatimi rokmi. V roku 2003 si politici platy zmrazili. O rok nato im stúpli takmer o 7-tisíc korún, teda 17 percent. Umožňuje to totiž zákon o platoch ústavných činiteľov, ktorý stanovuje, že plat poslanca je trojnásobkom mzdy v hospodárstve. „Je pár mesiacov pred voľbami, a tak si zahrali predvolebné divadlo. Zmrazovanie platov je nesystémové riešenie, ktoré prinesie len minimálne úspory,“ hovorí analytik Ján Baránek.

Ekonómovia predpokladajú, že tento rok platy vzrastú minimálne. Poslanci ich teraz majú zmrazené na úrovni z roku 2007. Proti boli iba dvaja poslanci, Jozef Rydlo z SNS a nezávislý Juraj Liška. Viacerí to však označili len za prázdne gesto. „Keď sa začne hrať s platmi, zaváňa to populizmom,“ tvrdí poslanec za SMK Miklós Duray. Aj národniar Jozef Rydlo to pokladá len za politickú komédiu a prázdne gesto. Pred dvoma rokmi bola priemerná mzda 668 eur (20 146 sk). Za prvý polrok tohto roka dosiahla priemerná mzda 721 eur (21 720 Sk). To znamená, že ak by si platy politici nezmrazili, stúpli by im od januára o 160 eur (4 800 Sk).

Doteraz štát zmrazením platov politikov za dva roky ušetril okolo 800-tisíc eur (24 miliónov Sk). Vo svete sa však kvôli kríze šetrí oveľa viac. V Česku i Slovinsku si politici napríklad platy znížili. Štyritisícosemsto vysokých úradníkov tak dostane v budúcom roku na výplatu o štyri percentá menej. Za rok na tom ušetria 5 miliónov eur. V Spojených štátoch dokonca schválili aj radikálne zníženie platov manažérov veľkých podnikov, ktorým štát pomohol v kríze, o 90 percent.

prezident 9 362 eur (282-tisíc Sk)
premiér 4 550 eur (137-tisíc Sk)
poslanec žijúci v Bratislave 3 415 eur (102 880Sk)
mimobratislavský poslanec 3615 eur (108 905 Sk)