Čo sa deje po ATENTÁTE? DANKO chce zmeny, ČAPUTOVÁ to odpískala a SULÍKOV ostrý odkaz koalícii

Práve útok na predsedu vlády bol dôvodom, prečo sa Čaputová spolu so svojím nástupcom Petrom Pellegrinim rozhodli zorganizovať stretnutie lídrov parlamentných strán. Kým Andrej Danko (SNS) čakal na rozhodnutie Smeru, Robert Kaliňák (Smer) odpovedal jasne: „Náš predseda je v nemocnici.“ Igor Matovič si kládol podmienky, Milan Majerský (KDH) hovoril o tom, že sa obáva „ďalšieho výstrelu“ a PS vyzývalo na „sto dní pokoja“. Matúš Šutaj Eštok (Hlas) síce hovorí o stretnutí, ale v podstate vylúčil, že by si jeho strana sadla s Matovičom.

V nedeľu Pellegrini konštatoval, že na „stretnutie ešte nedozrel čas“, v pondelok Čaputová oznámila, že „stretnutie sa vzhľadom na medializované vyhlásenie niektorých lídrov neuskutoční“. Prezidentka dodala, že za najdôležitejšie považuje upokojenie spoločenskej situácie, ale rešpektuje, že si to „vyžaduje nielen čas, ale aj trpezlivosť“.

V utorok by sa mal zísť parlament, v stredu bude podľa Kaliňáka zasadať vláda aj bezpečnostná rada. „Tam sa zhrnú všetky informácie, aj od spravodajských zložiek,“ spresnil. Od zasadnutia rady však očakáva aj niečo iné. „Výsledkom by mali byť aj legislatívne návrhy týkajúce sa bezpečnosti a otázky nenávistných prejavov,“ uviedol. „Je pre mňa rovnako strašné, ak príde mail s vyhrážkami smrti koaličnému alebo opozičnému poslancovi, novinárovi z tej alebo onej strany názorového spektra. Je nevyhnutné, aby sme o tom začali debatovať,“ zdôvodňuje. Dodal však, že ide aj o „citlivú tému pri ochrane ľudských práv“, preto považuje za dôležité opatrenia zvažovať tak, aby „nemohlo dôjsť k zneužívaniu nástrojov na ochranu tak, ako počas pandémie“.

Pred zasadnutím bezpečnostnej rady však chce Andrej Danko otvoriť tému médií na koaličnej rade. Podľa neho spolu s kolegami pripravujú „zákony, ktoré zmenia mediálne prostredie“. Otvoriť chce otázku etiky novinárov, práva na opravu či na odpoveď.

Ak by sa v utorok naozaj začala parlamentná schôdza, poslanci sa musia dohodnúť, o ktorých normách budú rokovať. Pôvodne bol v pláne zákon o verejnoprávnej televízii a rozhlase. Pritom práve tento návrh – na zmenu názvu, zmenu voľby riaditeľa či financovania – spôsobil vlnu protestov namierených v prvom rade proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nom. SNS). Ján Richter (Smer) avizoval, že pripravia návrh uznesenia aj o okolnostiach atentátu.

Krátko po stredajšom atentáte Robert Kaliňák s Matúšom Šutajom Eštokom, ale aj Zuzana Čaputová s Petrom Pellegrinim požiadali o „výrazne utlmenie“ kampane pred eurovoľbami. Strany automaticky odvolali verejné mítingy, hoci niektoré pokračovali v komornejšom tóne.

Poslancov do europarlamentu si však budeme voliť o necelé tri týždne, 8. júna. Stranám sa čas na presviedčanie voličov výrazne kráti. Pritom aprílové prezidentské voľby ukázali, že koalícia dokáže voličov zmobilizovať, a tak nie je isté, či napríklad PS zopakuje svoje víťazstvo spred piatich rokov. NA CELÚ SITUÁCIU ZAREAGOVAL EXPREDSEDA SAS RICHARD SULÍK OSTRÝM ODKAZOM.

Je teda len otázkou hodín a zlepšujúceho sa zdravotného stavu Roberta Fica, kedy sa práca parlamentu, vlády i samotných politikov opäť naplno rozbehne.