Generálny riaditeľ siete nemocníc OTVORENE: Aké sú riziká a výhody plošného testovania?

Aká je súčasná situácia na Slovensku. Máme priebeh pandémie COVID-19 ešte vo svojich rukách?

Sme v štádiu komunitného šírenia, čo znamená, že pandémiu vo svojich rukách nemáme. Môžeme robiť opatrenia, pomocou ktorých sa ju pokúsime „moderovať”. Napríklad obmedziť školskú dochádzku či zabrániť stretávaniu sa väčšieho množstva ľudí, atď... To všetko však dokáže epidémiu iba spomaliť.

Takže nám ostáva iba čakať, čo sa stane a minimalizovať škody?

V zásade má pandémia prirodzený priebeh. Ak nemáte kauzálnu liečbu (lieky, vakcína), potom sa choroba prirodzene šíri. Od momentu, keď vírus prekročí určitý počet infikovaných, ktorých už nedokážete jasne identifikovať a trasovať ich kontakty, prirodzene príde k extrémne rýchlemu šíreniu. Jasným znakom, že veci nie sú pod kontrolou, je vysoký denný nárast nakazených. S ním ide ruka v ruke vysoký nárast hospitalizovaných, neskôr aj nárast mŕtvych.

V tejto chvíli máme na Slovensku niekoľko desiatok tisíc potvrdených prípadov. To sú tí, o ktorých vieme na základe testovania. Koľko však reálne odhadujete, že môže byť u nás infikovaných?

Už máme údaje z pilotného testovania, teda asi by sme vedeli modelovať, koľko máme v populácii infikovaných celkovo. V zásade je však dôležité, že sme za kritickou hranicou, kedy sa pandémia šíri živelne a my ju nedokážeme efektívne tlmiť. Totálny lockdown ju síce na krátky čas dokáže pribrzdiť, ale pre spoločnosť bude mať po druhýkrát už devastačné následky.

Ešte pred letom vedci prišli k záveru, že vírus rastie exponenciálnym spôsobom. Čo je laicky povedané stav, kedy sme jeden týždeň v pohode a na druhý sa systém začne rúcať. O tomto naši odborníci dobre vedeli, prečo sme začali s uvoľňovaním aj tých najlacnejších opatrení - nosenia rúšok vonku či obmedzenia počtu zákazníkov v obchodoch? Nebola to fatálna chyba?

Keď nazrieme do histórie zistíme, že napríklad aj španielska chrípka sa rovnako ako koronavírus vracala vo vlnách. Druhej vlne sme sa vyhnúť nemohli, i keď áno, napríklad poctivé nosenie rúšok ju mohlo sploštiť. Čo sme však rozhodne mali urobiť, bolo využiť drahý čas, ktorý sme si kúpili letným lockdownom, a poriadne sa na druhú vlnu pripraviť.

Čo sme zanedbali?

Mohli sme lepšie chrániť rizikové skupiny. Zabezpečiť pre ne respirátory a vakcíny proti pneumokokom či chrípke. Mohli sme pripraviť prednemocničný typ starostlivosti - vysunuté ambulancie pre covid pacientov. Ďalej pripraviť covid nemocnice, kde by sa koncentrovali výlučne títo pacienti. A tie by ešte bolo ideálne rozdeliť na niekoľko úrovní. Vytvorenie tzv. covid oddelení v rôznych nemocniciach vnímam ako strategickú chybu.

V súčasnom systéme, kedy sa o infikovaných má starať takmer každá nemocnica, sa totiž oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny zbytočne zapĺňajú pozitívnymi pacientami. Nákaza sa ľahšie šíri a väčšina nemocníc nebude môcť plnohodnotne fungovať pre ostatných pacientov. Mimochodom, dnes vieme, že pacient pripojený na pľúcnu ventiláciu zaberie miesto aj na pár týždňov a jeho nádej na prežitie je nízka. Úmrtnosť a miera komplikácii je v týchto prípadoch enormne vysoká.

Vieme, akú majú pacienti na ventilátoroch štatistickú nádej na prežitie?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Vieme, akú majú pacienti na ventilátoroch štatistickú nádej na prežitie?

Z toho, čo som čítal, prežije na Slovensku 1 z 10. Vírus je, čo sa týka pľúc, naozaj devastujúci.

Čo liek remdesivir? V poslednom čase sa veľa polemizuje o jeho účinnosti. V nedávnom rozhovore nám analytik Juraj Mesík rozprával o údajne účinných a lacnejších liečivách ako sú ivermectine, hydroxychloroquin, azitromycín a vyzdvihoval tiež účinky vitamínu D.

Lieky, ktoré spomínate, sa používali v prvej vlne a aj my sme ich mali vo svojom protokole. Bohužiaľ, neskôr sa ukázalo, že ich účinnosť je minimálna. Vitamín D ale aj zinok sú v tomto prípade dobrým výživovým doplnkom, no pred nákazou vás neochránia. Treba priznať, že ani samotný remdesivir nie je tak účinný, ako sme dúfali.  Faktom však je, že nič lepšie ako kombináciu remdesiviru a kortikoidov v súčasnosti nemáme. Preto som v úvode povedal, že neexistuje kauzálna liečba.

O vytváraní covid nemocníc, ktoré ste spomenul sa už mnohokrát hovorilo. Máme však dostatok personálu? Nebudú špecialisti „odvelení” na tieto miesta chýbať?

Ako som povedal, dôležité bolo vytvoriť prednemocničné vysunuté ambulancie. Tu by sme sledovali pacientov, ktorí sa trápia horúčkami, no inak majú dobré výsledky, nemajú zápal pľúc a môžu sa liečiť doma. Už tento krok by uľavil nemocniciam. Samotné covid nemocnice by bolo vhodné rozčleniť.

Jedna časť by mala byť určená pre infekčných pacientov s ľahším priebehom. V takejto nemocnici ich vieme efektívne odsledovať a v prípade zhoršenia stavu presunúť. Tu nepotrebujete mať docentov infekčnej medicíny, stačí jednoduchý lekársky dohľad. Pre tento koncept by sa dali využiť napríklad nepoužívané nemocničné lôžka alebo aj uzavreté hotely. Pre akútnych pacientov potrebujeme covid nemocnice, ktoré budú pripravené aj na operácie, brušné či traumatologické výkony. Jednoducho nemocnice so všetkým, čo k tomu patrí. Takých by nám stačilo niekoľko.

Takže lekári nám chýbať nebudú?

Lekári a sestry chýbať budú. No stále je to lepší variant ako zaťažiť plošne všetky nemocnice. Navyše, ak sa lekár venuje len jednému typu ochorenia, nemusí „lietať” medzi oddeleniami a ide od postele k posteli, potom pracuje efektívnejšie. Nároky na personálne kapacity nie sú tak vysoké. Žiaľ, všetko to, o čom tu hovoríme, je len teória. Nič z toho sme nespravili.

Je na tieto kroky už neskoro?

Obávam sa, že je. Ochorenie je vo fáze mimoriadne prudkého šírenia. Možno ešte môžeme zredukovať nárasty počtu mŕtvych.

Znie to tak, že nás čaká neodvrátiteľný kolaps zdravotníctva...

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Znie to tak, že nás čaká neodvrátiteľný kolaps zdravotníctva...

Kolaps bude hroziť, keď budú opatrenia štátu smerovať k vypnutiu veľkej časti jeho vlastnej infraštruktúry. Keď vylúčia zo systému veľkú časť zdravotníkov, dopravu, zásobovanie, kuchárov, ľudí, ktorí spravujú energetickú činnosť. Napríklad karantenizovaním veľkej časti populácie. Ľudia si myslia, že skolabujú iba nemocnice, no ďalej budú jazdiť električky a v obchodoch bude hrozno… Nie je to také jednoduché.

Teraz narážate na možné následky plošného testovania?

Áno, plošné pretestovanie môže teoreticky odhaliť státisíce pozitívnych pacientov, ktorých chce vláda umiestniť do karantény. Pýtam sa, čo bude ďalej? Karantenizujeme zdravotníkov, šoférov, policajtov, hasičov a iné kľúčové odvetvia? Taký postup naozaj môže spôsobiť kolaps.

Vo svete preferujú skôr názov lockdown. K tomu teda podľa vás dôjde?

Ešte nevieme, ako celoplošné testovanie dopadne. Ak odhalí desaťtisíce či státisíce pozitívnych, ktorých zo dňa na deň karantenizujeme, potom de facto príde k totálnemu živelnému lockdownu. Vláda spravila rozhodnutie, ktoré je dnes potrebné rešpektovať a podporiť. Počas víkendu preto aj my budeme organizovať zdravotníkov, aby v našich okresoch pomohli štátu otestovať verejnosť. Stále však budem odporúčať následné masívne, ale selektívne testovanie, ochranu zraniteľných a budovanie kapacít zdravotníckych zariadení

Vy nie ste fanúšikom celoplošného testovania, no vo svete sa ukázalo byť úspešným. Urobilo ho napríklad malé mestečko v Taliansku či niektoré ázijské mestá a pandémiu práve pomocou neho zvládli.

Ako som povedal, najväčším problémom plošného testovania a následného karantenizovania veľkého počtu pozitívnych je hrozba kolapsu celého systému. Tých ľudí, ktorí sa ocitnú v karanténe, musí niekto nahradiť a zabezpečiť riadny chod spoločnosti. A tiež sa o nich musí niekto postarať. Priniesť im jedlo, lieky, nakúpiť im… Okrem toho, aj keby sme žili v ideálnom svete a takto sa zbavili vírusu, opäť nám ho sem zavlečú zo zahraničia a príde tretia vlna.

Čo spomínané Taliansko a Ázia?

Jedno malé mestečko môžete dať do karantény aj celé a nič sa nestane. Čo sa týka veľkých miest, neviem, kde sa tak stalo, ale viem si predstaviť, že napríklad Čína má vynikajúce organizačné schopnosti a dokonalú logistiku. Nepochybujem o tom, že ľuďom v karanténe by priniesli lieky, jedlo a zabezpečili celý servis pre ďalší chod mesta. Je takto zabezpečená logistika aj u nás? Zatiaľ som o tom nič nepočul. 

Poďme ešte k praktickým otázkam. Je celoplošné testovanie zdravotným rizikom, môžu sa pri ňom ľudia nakaziť?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Poďme ešte k praktickým otázkam. Je celoplošné testovanie zdravotným rizikom, môžu sa pri ňom ľudia nakaziť?

Záleží od podmienok. Odbery je vhodné robiť vo vonkajších podmienkach, aby sa vírus nerozširoval. Samozrejme vo vnútri je riziko nákazy vyššie. Druhá vec je, že odbery budú robiť aj zdravotníci, ktorí s tým nemajú veľké skúsenosti. Tu hrozí riziko, že sa nakazia sami. Nakaziť sa teoreticky môžu aj vojaci, pretože koncentrujeme veľké množstvo ľudí. A zdravotníci a armáda sú súčasť kritickej infraštruktúry. Je to obrovská zodpovednosť, preto bude nevyhnutné sústrediť sa na všetky detaily.

Celoplošné testovanie bude už tento víkend realitou. Skúsme pomôcť a ľudí poučiť, ako sa správať pri odberoch?

Určite treba mať rúško, vziať si rukavice a na mieste si vydezinfikovať ruky. Hneď po návrate vyprať oblečenie. Neberte si so sebou jedlo, ani pitie, žiadne sladkosti ani žuvačky. Vyhýbajte sa dlhým zástupom a skupinkám ľudí. Určite bude lepšie prísť v iný čas, prípadne na iné odberové miesto, ako čakať v rade niekoľko hodín.

A čo by ste poradil vláde, ako to urobiť tak, aby testovanie prinieslo želaný efekt?

V masívnom testovaní musíme pokračovať aj po dvoch celoplošných vlnách. Testujme každého pacienta, ktorý príde do nemocnice. 

Dokážu používané antigénové testy odhaliť, či sme infekciu už v minulosti prekonali?

Nie.

Čo čaká Slovensko v najbližších mesiacoch?

Prudký nárast infikovaných. Myslím, že nákaza sa postupne preleje zo severu na juh. Budeme nútení venovať sa najmä koronavírusu. Lekárov zrejme čaká mnoho pacientov. Všetkých nás čaká do Vianoc náročné obdobie s pomerne ťažkými spoločenskými dosahmi.