Za čo berú PLAT? Pozrite sa na najväčších povaľačov v našom PARLAMENTE!

Kto mlčí ten svedčí? Títo poslanci nepovedali v pléne ešte ani SLOVO!

Za čo berú PLAT? Toto sú najväčší POVAĽAČI v našom PARLAMENTE!

V nečinnosti im statočne sekundujú aj kolegovia z ostatných strán, s výnimkou liberálov zo SaS.&nbsp;Zástupcovia ľudu v parlamente sa pritom na slabé finančné ohodnotenie sťažovať nemôžu.

Radový poslanec Národnej rady zarobí za mesiac 3 276 eur a ak je predsedom výboru alebo samotného parlamentu, dostane za svoju funkciu určitý príplatok. Tie sa pohybujú vo výške &nbsp;4 97,91 eur, ak ide o predsedu parlamentu, každý z jeho zástupcov dostane k platu 331,94 eur a predsedovia výborov si prilepšia o sumu 165,97 eur. Za tieto nemalé sumičky od poslancov však verejnosť očakáva, že budú hájiť jej záujmy a aktívne vstupovať do legislatívnych procesov, ktoré budú krajinu posúvať vpred. Ako sa však ukázalo, niektorí na toto svoje poslanie poriadne zabudli.

Povesť poslanca, ktorý je dlhodobo skúpy na slovo, obhájil po predošlých 4 rokoch zástupca Kotlebovcov Peter Krupa. Do análov Národnej rady sa najzásadnejšie zapísal vo chvíli, keď do nej prišiel so zbraňou. Na otázky novinárov, prečo vstúpil do parlamentu s pištoľou, neodpovedal. Dodnes. Krupa v tomto volebnom období v diskusii v pléne nevystúpil ani raz, nepodal ani jeden legislatívny návrh, interpeláciu či pozmeňovací návrh. Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento poslanec si do parlamentu chodí doslova a do písmena posedieť. Za slušný plat.

V súčasnej vládnej koalícii mu však rastie výrazná konkurencia, a síce v podobe poslankyne OĽaNO Anny Remiášovej, ktorej poslanecká štatistika sa po viac ako 100 dňoch rovná nule. Okrem hlasovaní ani raz neprehovorila, nepodala legislatívny či pozmeňovací návrh a na svojom účte nemá taktiež ani jednu interpeláciu. Mlčať a stláčať gombík do parlamentu chodia aj dve zástupkyne strany Za ľudí Miriam Šuteková a Andrea Letanovská. Ich poslanecká aktivita je doposiaľ taktiež nulová. V prípade týchto dvoch dám je však nevyhnutné dodať, že v pléne národnej rady sedia len prvý mesiac.&nbsp;

V pléne sa však nájdu aj poslanci, ktorí sem-tam niečo povedia. Hoci by nemuseli. Príkladom je už legendárne nedávne video poslankyne Romany Tabak, ktorá rečnícky výkon Juraja Blanára okomentovala slovami: „Bla, bla, bla , blaaaaa... Bla, bla bla blaa bla bla...“. Jej kultový výstup v pléne sa stal terčom internetových vtipkárov.

Takýchto „expertov“ má však Matovičovo hnutie na svojej kandidátke viac. Podobnú výpovednú hodnotu mala aj veta jej straníckeho kolegu Sebastiána Kozarca. „Pán Mazurek, toto bolo suverénne najlepšie vystúpenie. Plne odzrkadlilo váš politický obsah, jedno veľké nič,“ reagoval na opozičného poslanca z ĽSNS. Zábavné je, že táto veta je jedinou, ktorú Kozarec v pléne verejne povedal. Od aktivity sa však doposiaľ nepretrhli ani jeho ďalší stranícki kolegovia, akými sú bývalý muzikálový herec Róbert Halák či Martin Čepček. Tí síce v pléne čo-to povedali, ale v legislatívnej iniciatíve sa nehecol ani jeden.

Mimoriadne aktívnymi sú v pléne poslanci strany Sme rodina, ktorí sa vyjadrujú šťavnato a často. Horšie je to v prípade legislatívnych či pozmeňovacích návrhov a interpelácií. Najmenej aktívnymi členkami sú prekvapivo Adriana Pčolinská, ktorá doposiaľ vystúpila s dvoma faktickými poznámkami a Zuzana Šebová, ktorá si na účet pripísala len jednu.

V kontexte legislatívnych návrhov však nevedie ani líder hnutia Sme rodina Boris Kollár. Predseda parlamentu má na účte nulu. Podobne sú na tom aj opoziční poslanci z ĽSNS. O zlepšovanie legislatívy sa nesnažia ani stálice tejto strany. V prípade Stanislava Mizíka za tým bude určite to, že nevie používať počítač. A prečo sa viac nesnaží aj Milan Mazurek? Ktohovie!

Nulová legislatívna aktivita sa však netýka len ĽSNS, ale významne im sekundujú aj niektorí poslanci opozičnej strany Smer-SD, a to konkrétne napríklad Viliam Záborčák, Ľubomír Vážny, ale aj Maroš Kondrót.

Politológ Miroslav Řádek má na celú vec jasný názor. „Poslanci v pléne sú dôkazom, že politické strany a ich lídri dávajú prednosť lojalite poslancov než invenčnosti a iniciatíve,“ zhodnotil politológ, podľa ktorého je parlament obrazom populizmu jednotlivých strán. „Bohužiaľ to potom v legislatívnom procese vyzerá tak, že najdôležitejšie zákony sa pripravujú na ministerstvách a od poslancov sa očakáva len následné schvaľovanie,“ povedal pre náš denník.

Řádek zároveň zdôraznil, že aj poslanci, ktorí nie sú aktívni v pléne môžu svoju prácu odvádzať výborne v regiónoch alebo poslaneckých kanceláriách. „Veľa z nich je však dôležitých len ako „naháňači“ voličských hlasov,“ uzavrel Miroslav Řádek s tým, že často na seba viažu voličskú podporu práve legislatívne slabší poslanci.