Politici sú TOTÁLNE NA NOŽE a kladú si drsné podmienky: S TÝMITO stranami nechcú NIČ MAŤ!

Vo volebných prieskumoch sa na čele stále drží Smer-SD približne s 18 percentami. O druhé miesto sa aktuálne naťahuje OĽaNO s ĽSNS a v bezpečnej zóne sa drží ešte strana Za ľudí. Sme rodina, KDH, SNS, SaS, Most, Dobrá voľba, Vlasť a MKS sa „motajú“ okolo 5 percent, čo je hranica na účasť v parlamente. Koalícia PS/Spolu sa aktuálne pohybuje na hranici približne 9 percent, čo sa na prvý pohľad zdá, že sú v bezpečí. Jednak ide o poriadny prepad oproti číslam, aké mali ešte v lete minulého roka a navyše ako koalícia musia vo voľbách dosiahnuť až 7.

Nech to dopadne akokoľvek, vláda sa bude zostavovať ťažko. Väčšina lídrov totiž deklaruje, s kým spolupracovať odmietajú. „My nejdeme so Smerom spolupracovať, my ideme túto zlodejskú bandu nahradiť,“ opakovane tvrdí predseda SaS Richard Sulík (52) s tým, že liberáli si netľapnú ani s SNS a ĽSNS. Smer, ako predpokladaný víťaz volieb, sa vymedzuje len proti extrémistickej ĽSNS. „O spolupráci s ĽSNS nikto neuvažuje,“ povedal volebný líder Pellegrini (44). Na tomto sa zhodujú takmer všetky politické strany, od SNS cez KDH až po Sme rodina. Spoluprácu s kotlebovcami nevylučuje azda iba strana Štefana Harabina (62) Vlasť.

Dá sa však všetkým spomínaným lídrom veriť? Všetci si totiž pamätáme ešte ostatné parlamentné voľby, keď napriek predvolebným sľubom došlo k oklamaniu svojich voličov zo strany Radoslava Procházku (47), ale aj Bélu Bugára (61). „Myslím si, že každej strane, okrem tvrdého krídla Roberta Fica (55), sa dá uveriť, že nepôjde do vlády s pravicovými extrémistami. Dá sa dôverovať aj pravicovým stranám, ktoré sú v prieskumoch nad päť percent, že okrem pravicového extrémizmu, vylučujú spoluprácu aj so Smerom a s SNS,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík. Jeho kolega Miroslav Řádek sa obáva aj ďalších strán, ktoré by sa napokon s Kotlebom mohli spojiť. „Pri Smere, SNS a Sme rodina neverím úplne ich vymedzovaniu sa proti ĽSNS.“

Paradoxom je, že v súčasnosti dve najsilnejšie strany sú tie, ktoré sú najviac odmietané. Prvenstvo drží pochopiteľne ĽSNS a druhý je Smer-SD. Tomu sa podarilo mať množstvo úspešných hlasovaní v pléne parlamentu práve vďaka tichej podpore kotlebovcov, ktorí hlasovali s koalíciou. Pre politológa Iva Samsona to však stále nie je dôvod, aby sa Smer s extrémistami spájal a myslí si, že najsilnejšia strana s ĽSNS nemôže ísť do vlády, lebo by poprela ľavičiarsku podstatu: „V rebríčku zvoliteľnosti nie sú také strany ako Harabinova Vlasť. Tá by išla do vlády s každým. Tam by Smeru stačilo lusknúť prstom.“ Podľa posledného predvolebného prieskumu agentúry Polis má až 13 strán minimálne 3,5 percenta, čiže je možné, že sa do parlamentu dostanú. 11 z nich vylučuje zo spolupráce ĽSNS. Povolebnú spoluprácu s nimi pripúšťa strana Vlasť. So Smerom nechce ísť do vlády 9 strán. Neodmietli ich iba ĽSNS, SNS a Vlasť. Národniari pod vedením Andreja Danka (45) sú tretím v poradí na čiernej listine iných strán. Spoluprácu s nimi nevylúčili Smer, ĽSNS, Vlasť, Most, Dobrá voľba a Sme rodina.

Mohlo by vás zaujímať: