Cigánsky plač

„Nie je dôležité, kedy človek zomrie, ale čo po sebe zanechá,“ zaznelo. Legendárny primáš zanechal majstrovské umenie, ktoré dodnes vyráža všetkým dych. Počas obradu sa prihovorili starosta, farár, niekdajší spolužiak zosnulého umelca, no prečítali aj kondolenčný list prezidenta Ivana Gašparoviča i kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorý sa pre zdravotné problémy nemohol na pohrebe zúčastniť.

Medzi smútiacimi boli aj župani Bratislavského a Banskobystrického kraja, Vladimír Bajan a Milan Murgaš, starostovia okolitých miest a obcí i rómsky líder Ladislav Fízik. Naopak, tak ako sa očakávalo, posledné zbohom neprišla dať svojmu učiteľovi rodina Šarköziovcov, ktorá pred rokmi hrávala s Berkyovcami v súbore Diabolské husle.
„Žiť alebo nežiť? Žiť, ešte som toho toľko neurobil,“ povedal vraj umelec po prekonaní mozgovej príhody pred viac ako desiatimi rokmi a pokračoval v práci.

Všetci naňho spomínajú ako na skromného a láskavého človeka. „Tóny husieľ v jeho rukách potešili srdce každého. Aj smutnému človeku dokázal vliať radosť do duše a potešiť ho,“ zaznelo v smútočných prejavoch. Na poslednej ceste zahrali Jánovi Berkymu-Mrenicovi jeho obľúbenú Čierna zem, čierna zem.
Potom sa domom smútku ozval jeden veľký a, žiaľ, posledný potlesk maestrovi.