Páni politici, TOTO sa vám bude ťažko čítať! Ľudia ich majú dosť a CHCÚ ZMENU

Naša predvolebná anketa potvrdila názory niektorých odborníkov, že v komuálnej i v župnej politike môže dôjsť k výrazným zmenám. Veď v minulých komunálnych voľbách v roku 2018 volilo 87,7 % opýtaných, ale až 53,6 % z nich priznalo, že ak by sa mali rozhodovať teraz, volili by inak. Na župných voľbách v roku 2017 sa zúčastnilo 83,6 % opýtaných a 56,5 % by volilo inak.

Je to jasný signál, že ľudia chcú zmenu? Politológ Radoslav Štefančík si tým nie je úplne istý. „Slovenský volič je mimoriadne prelietavý. Platí to pri parlamentných voľbách, ukazuje sa to aj v komunálnych a možno i župných voľbách. Čísla nabádajú, že prieskum potvrdzuje vysokú mieru voličskej fluktuácie, ale nie je to jav, ktorý by bol špecifický len pre súčasné obdobie,” upozorňuje politológ.

Ľudia nie sú spokojní so svojimi radnými a župnými pánmi, potvrdili v ankete. Úplne konkrétne: so starostom či s primátorom nie je spokojných 49,3 % odpovedajúcich, so županom dokonca až 52,2 %.

„Posledné dva roky boli pre samosprávy ťažké. Aj preto, že toto obdobie si volič pred najbližšími voľbami najviac pamätá,” upozorňuje politológ Jozef Lenč. „Ak sú dnes voliči nespokojní s tým, ako sú spravované ich obec, mesto či kraj, tak to pripisujú tým, ktorí ich dnes spravujú,” myslí si. Upozorňuje, že na nespokojnosť so samosprávami a župami majú vplyv aj ďalšie skutočnosti a dianie. „Ako na ľudí vplýva politika štátu (pandemické opatrenia, zdražovanie a pod.) a tiež politika samosprávy (zvýšenie daní a poplatkov, pre politiku vlády),” pripomína politológ. Preto podľa neho neprekvapuje, že viac ako polovica respondentov v ankete uvádza, že chce zmenu. „Zmenu stavu, v ktorom sa ocitli. Stavu, za ktorý vinia prednostne tých, ktorí sú dnes reprezentantmi samospráv,” dodáva Jozef Lenč.

Účastníci ankety veľmi jasne pomenovali aj dôvody, prečo nie sú spokojní s vedením samospráv a krajov. Až 40,8 % im vytýka, že za nimi nie sú vidieť poriadne výsledky, 32,9 % si myslí, že uprednostňujú svojich ľudí a 26 % tvrdí, že sa nestarajú dostatočne o obec či mesto.

To, že Slováci majú veľké výhrady proti súčasnému vedeniu samospráv a krajov, dokazujú aj ďalšie výsledky ankety. Až 83,2 % odpovedajúcich povedalo, že pôjde voliť v komunálnych voľbách a 77,5 % z nich chce hlasovať aj v župných voľbách.

Môžeme teda očakávať rekordne vysokú volebnú účasť? Veď aj podľa prieskumu agentúry AKO chce ísť voliť 67 percent opýtaných. „Prieskumy spravidla ukazujú vysokú mieru ochoty ísť voliť, ale skutočná účasť je napokon vždy odlišná,” upozorňuje politológ Štefančík. „V každom prípade bude mimoriadny úspech, ak sa pri regionálnych voľbách podarí zvýšiť voličskú účasť nad 50 percent všetkých potenciálnych voličov,” myslí si.

„Z týchto čísiel je vidieť to, že tí, ktorí sa zapojili do prieskumu a chceli sa dobrovoľne vyjadriť, sú s veľkou pravdepodobnosťou odhodlaní ísť voliť. To však neznamená, že naozaj pôjdu voliť, alebo že je to relevantný počet odhodlaných voličov z celej populácie,” vysvetľuje politológ Lenč. Pripomína, že aj v posledných voľbách, ktoré boli poznamenané túžbou po zmene, bola účasť nižšia. „Komunálnych volieb sa zúčastnilo približne 49 % voličov a župných volieb približne 30 % voličov,” vyratúva. A hoci je trend účasti vo voľbách mierne rastúci, na výraznú volebnú účasť to podľa neho nevyzerá.

Jozef Lenč však pripomína dosah súčasnej veľkej politiky na tú komunálnu. „Faktom je, že politika súčasnej vlády mnohých sklamala. Vládna koalícia fatálne zlyhala. Napriek tomu toto zlyhanie nemusí mať apriórne pozitívny dosah na volebnú účasť. Skôr na výsledok kandidátov, ktorí reprezentujú vládnu koalíciu,” myslí si politológ.

Politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová si myslí, že práve znechutenie Slovákov zo súčasnej vládnej koalície môže negatívne ovplyvniť volebnú účasť. Predpokladá, že voľby zvýraznia nespokojnosť a frustráciu občanov s celonárodnou, parlamentnou a vládnou politikou. „Žiaľ, môže sa to prejaviť v nižšej účasti na voľbách, čo sa ešte komplikuje aj ich načasovaním v období Sviatku všetkých svätých, keďže občania môžu dať prednosť výletom alebo rodinným návštevám, prípadne si uctiť Pamiatku zosnulých," uviedla Malová.