Čaj bol nápoj cisárov

Manželia Ondejčíkovci z Nitry trávia vo svojej čajovni väčšinu dní, ak práve necestujú po svete. „Učarovali nám himalájske čaje, ktoré sa pestujú pod kopcami osemtisícoviek,“ zhodujú sa Vladimír a Alena. Najlepšie čaje si domov dávajú posielať z Číny, Japonska, Indie, Nepálu a Taiwanu. Vreckám, ktoré sa u nás označujú nápisom čaj, nevedia prísť na chuť. „Keď sme boli na Srí Lanke, len o stupeň horšia zmes ako tá sáčková sa vracala na čajové plantáže ako hnojivo,“ hovorí Alena.

Priaznivé účinky čajov objavili už naši predkovia a čaje sa podávali i na cisárskych dvoroch. „Prospievajú celému telu od vlasov, pokožky, trávenia, upokojenia, chudnutia až po zlepšenie imunity. Stretli sme sa s ľuďmi, ktorým pitie čaju potlačilo vážne choroby, dokonca aj rakovinu,“ tvrdia manželia. „Áno, ale iba vybrané druhy,“ vravia odborníci na čaj. Niektoré čaje sú sladké aj bez sladenia a do väčšiny sa cukor vôbec nehodí. „Japonské čaje by som nikdy nesladila. Dochucujeme napríklad pikantné himalájske čaje, ktoré sa miešajú z korenia. Tie sa môžu piť aj s mliekom.“ Práve korenisté čaje sú podľa Ondejčíkovcov najvhodnejšie v chladnejšom počasí a v chrípkovom období. Korenie vraj rozpáli a rozohreje.