Budeme žiť NOVÚ REALITU: Finančný expert o dopade druhej vlny Covid-19 na Slovensko!

Začnime nie ekonomickou témou. V rozhovoroch často spomínate, že všetci budeme žiť „novú realitu“. Čo tým myslíte?

Súvisí so zvýšenou mierou zodpovednosti, pretože najvyšší podiel na šírení koronavírusu majú tzv. superšíritelia. Podľa Paretovho princípu povedané - 20 % šíriteľov spôsobuje 80 % infikovaných. Je vysoko nezodpovedné, keď sa jedinec s jasnými príznakmi vírusu vedome pohybuje na frekventovaných miestach (podniky, oslavy, diskotéky a pod.) a ohrozuje tak svoje okolie nákazou. Ďalej nás čaká transformácia ekonomiky, predovšetkým digitalizácia, robotizácia, ekologizácia...

Život na Slovensku sa v blízkej budúcností teda zmení.

Nám sa už život zmenil. Všetko je súčasťou novej reality, ako nosenie rúšok, sociálny dištanc, bezkontaktné procesy. Rád by som v tejto súvislosti upozornil, že konšpirácie v súvislosti s negatívnym vplyvom rúšok sú mimoriadne nebezpečné. Dnes je odborníkmi dokázané, že rúško až 19-násobne znižuje riziko prenosu vírusu. Je známy prípad dvoch barberov z USA, ktorí poskytli službu 138 zákazníkom, pričom boli nevedome infikovaní, no ani jeden zákazník sa od nich nekazil, pretože barberi mali rúško. Rúška nám zachraňujú ekonomiku.

Poďme k peniazom. Po bruselskom samite premiér Matovič uviedol, že Slovensko dostane v nasledujúcich rokoch z Európskej únie 34,1 miliardy eur. Je teda pre nás ekonomická kríza zažehnaná?

Podpory nebudú mať žiadny okamžitý dopad. Zo strednodobého hľadiska pomôžu a z dlhodobého ublížia. Prostriedky by mali pomôcť navýšiť budúce štátne príjmy. Možnosti, ako navýšiť štátne príjmy, sú predovšetkým reformy a správne investované prostriedky, napríklad do infraštruktúr.

Takže nám stačia vhodné reformy a peniaze z EÚ nepotrebujeme?

V rokoch 1998 až 2005 na Slovensku sa realizovali významné reformy, nemali sme ani kapitál, dokonca sme do mája 2004, ani neboli členmi Európskej únie. Keďže sme boli najreformnejšou krajinou celej Európy a vďaka tomu sme dosahovali dvojciferné nárasty HDP. Tomuto najviac pomáha podpora podnikateľského prostredia, vymožiteľnosť práva a reformy. Príkladom sú tzv. „kilečká“ z ministerstva hospodárstva. Nevyžadujú okamžité investície, ale odstraňujú byrokratický balast, zlepšujú podnikateľské prostredie a zjednodušujú život obyvateľom, čo je hlavnou úlohou štátu.

Hovoríte, že pomoc EÚ nám z dlhodobého hľadiska ublíži. Ako?

Žiadna vláda nemôže dať ľuďom peniaze, ktoré im najskôr nevezme. Všetky dotácie sa budú musieť vrátiť v podobe daní. Čím viac si budú ekonomiky zvykať na dotácie, tým menej budú efektívne, politici budú viac populistickí, reformy a dôležité rozhodnutia sa budú odkladať, pričom sú v celej Európe nevyhnutné.

Je potrebné sa pri tak masívnej podpore od EÚ, ako som spomínal, vôbec obávať nezamestnanosti?

Výrazná podpora z EÚ minimálne súvisí s nezamestnanosťou v blízkej budúcnosti. Máme neflexibilný Zákonník práce, nezamestnanosť sa môže začať prejavovať na jeseň, alebo začiatkom budúceho roka. Zamestnanosť bude závisieť na dopyte po pracovnej sile a bude vyplývať z tržieb firiem. Ak sa budú pozerať optimisticky do budúcnosti a počítať s nárastom tržieb, nemajú dôvod prepúšťať, pri negatívnej vízii však nebudú prijímať nové pracovné sily, prípadne budú znižovať náklady.

Ktorých zamestnaní sa kríza dotkne najviac?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Ktorých zamestnaní sa kríza dotkne najviac?

Najviac trpí oblasť služieb, napríklad cestovný ruch, gastrobiznis, trpia umelci, športovci, ďalšie naviazané profesie a profesie, ktorých sa najviac dotýkajú hygienické obmedzenia.

Akým ekonomickým problémom bude Slovensko čeliť v najbližších mesiacoch/rokoch?

Slovensko aj celá eurozóna čelí rekordným poklesom ekonomík pre ich uzavretie počas krízy. Narušili sa obchodné väzby a postupne ich musíme obnovovať, prípadne vytvárať nové. Stále však máme hygienické obmedzenia a opatrenia, ktoré nám síce ekonomiku nezatvárajú, ale spomaľujú návrat k jej pôvodným úrovniam. Ako som spomenul už predtým, najviac trpí sektor služieb. Slovensko má výrobnú a exportnú ekonomiku. Preto je pre nás absolútne kľúčové, aby mali krajiny Európskej únie pod kontrolou šírenie vírusu. Naša produkcia z 80 % smeruje do krajín EÚ.

Ak teda nič nemáme vo svojich rukách a sme závislí od zahraničia. Nebolo by rozumnejšie prijať čo najviac represívnych opatrení, aby sme boli po kríze zdraví a schopní pracovať?

Predovšetkým je potrebné prijať preventívne opatrenia. Pri nedodržiavaní pokynov Úradu verejného zdravotníctva by sa mali následne sprísniť represívne opatrenia.

Často sa spomína tzv. zvyšovanie štátneho dlhu. Skúste prosím laicky vysvetliť, čo to je a ako to pocítime.

Funguje na rovnakom princípe ako zvyšovanie dlhu domácnosti. Čím väčší dlh, tým väčšie riziko. V časoch, keď Slovensko zažilo najvyšší prepad HDP v histórii samostatnosti, nemôže si dovoliť niektoré štátne výdavky, napríklad 13. dôchodok. A ak si to dovolíme, pocítia to budúce generácie. Príklad: Ak babička kúpi vnúčikovi z 13. dôchodku dvadsaťeurové lego, vnúčik ho 6-násobne preplatí na budúcich daniach.

Ako podľa vás zvládame krízu z medicínskeho hľadiska?

Ochorenie už nemá tak ťažký priebeh. Vírus sa šíri medzi mladšími a až 60 % infikovaných má asymptomatický priebeh. Stále sa šíri, ale dôsledky sú dramaticky nižšie. Žiadna svetová ekonomika si už nechce dovoliť lockdown. Vtedy to bol dôležitý krok, nakoľko sme nepoznali parametre vírusu. Teraz, keď vírus a spôsoby na zabránenie jeho šírenia poznáme lepšie, nemá zmysel. Platí premisa, že ak bude zdravotníctvo vypínať ekonomiku, následne ekonomika vypne zdravotníctvo.

Počty infikovaných však neklesajú, naopak rastú.

Vysoké čísla infikovaných ľudí pochádzajú predovšetkým z ekonomicky nízko rozvinutých krajín s vysokou populáciou. Tieto čísla významným spôsobom ovplyvňujú celkový počet infikovaných osôb vo svete, ale ich dopad na svetovú ekonomiku je minimálny. Práve naopak, všetky významné svetové ekonomické indikátory rastú a rozvinuté krajiny majú pozitívny pohľad na budúci vývoj ekonomík. Dokonca Čína (druhá najväčšia ekonomika sveta) dosiahla za druhý kvartál medziročný rast + 3,2 %.

USA sú nízko rozvinutá krajina?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

USA sú nízko rozvinutá krajina?

V USA sa vírus šíri najrýchlejšie hlavne medzi najchudobnejšími vrstvami. Až 30 miliónov Američanov nemá ani základné zdravotné poistenie. USA však majú mimoriadne flexibilný zákonník práce, čo znamená, že sa síce rýchlo prepúšťa, ale pri obnovovaní ekonomiky bude ich zamestnanosť znovu rýchlo rásť. Dvadsať najvýznamnejších technologických firiem sveta sídli v Spojených štátoch a tieto firmy najviac ovplyvňujú rasty svetových akciových indexov, keďže majú rekordné tržby.

Kam počas pandémie investovať svoje peniaze?

Ak hovoríme o fyzických osobách a investovaní, ako o nákupe investičných aktív, v takomto prípade jednoznačne odporúčam nakupovanie akcií, ideálne prostredníctvom správne zvolených ETF fondov a riadených portfólií. Prípadne špeciálnych fondov zameraných na zmysluplné komerčné nehnuteľnosti. V USA tomu hovoria „TINA“ (There Is No Alternative), teda neexistuje iná alternatíva.

Opýtam sa ešte na nehnuteľnosti. Tie najmä v našom hlavnom meste neklesli, no dostať sa k hypotékam bude zrejme čoraz ťažšie. Aká je vaša vízia? Budú Slováci odkázaní na viacgeneračné bývanie či nájomné byty?

Pri stanovení ceny je dôležitý pomer medzi dopytom a ponukou. Konkrétne, keď sa pýtate na Bratislavu, mojou teóriou je, že potenciál rastu nášho hlavného mesta je významne nevyčerpaný. Vôbec nie je pravda, že ceny nehnuteľností v Bratislave sú vysoké a táto bublina praskne. Stalo by sa to iba vtedy, ak by sa v Bratislave dramaticky navýšila nezamestnanosť, navýšila by sa ponuka nehnuteľností, zvýšili by sa úrokové sadzby, alebo by významne klesli príjmy. Nič z toho však nehrozí.