BUDAJOVI nejde karta, odborníkov si rozoštval kvôli KLIMATICKÉMU ZÁKONU!

Poverený minister životného prostredia Ján Budaj neprežíva práve najľahšie politické obdobie. V závere minulého roka opustil spolu s časťou poslancov Matovičove OĽaNO, následne chcel spájať pravicu a rozmýšľať o svojej budúcej parlamentnej existencii. Plány mu však zahatali nové informácie o jeho spolupráci s ŠTB, ktoré musí po viac ako 30 rokoch opäť vysvetľovať. Ružové to nemá ani na svojom rezorte.

Pred niekoľkými dňami predstavil dočasný minister Budaj návrh zákona o zmene klímy a nízkouhlíkovej transformácii, takzvaný klimatický zákon a oheň bol na streche. Zákon okrem iného umožní aktivistom žalovať štát za nedostatočnú ochranu klímy alebo za neplnenie klimatických cieľov. Okrem toho má vzniknúť takzvaná klimatická rada, ktorá bude posudzovať všetky investície nad 5 mil. eur z pohľadu ochrany klímy. „V klimatickom zákone sa budú zrkadliť viaceré najmä európske legislatívy, ktoré spolu vytvárajú niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím,“ uviedol zákon dočasne poverený minister Ján Budaj.

Návrh v tomto znení odmietli všetky zamestnávateľské zväzy. Podľa nich poškodí slovenskú ekonomiku "Od tohto zákona ako celku sa dištancujeme, nemôžeme sa totiž podieľať na tvorbe legislatívy, ktorá zásadným spôsobom poškodí našu ekonomiku a zníži životnú úroveň našich obyvateľov. Svojou nejednoznačnosťou a nevykonateľnosťou sa návrh zákona, navyše, pridáva k ďalším nástrojom ministerstva životného prostredia na byrokratické šikanovanie Slovenska," uvádzajú zamestnávatelia v spoločnom vyhlásení.

Proti prijatiu zákona vznikla aj občianska petícia "Kam mizne sloboda". Na sociálnych sieťach ju zdieľa viac ako 3000 ľudí, počet podpisov sa blíž k 2 tisícom. Problém so zákonom majú aj progresívci. Podľa nich je zákon málo ambiciózny. Klimatickým cieľom Slovenska bude do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 percent v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990. "Cieľ navrhovaný v zákone považujem za nevyužitú príležitosť posunúť Slovensko dopredu v modernizácii, ochrane klímy, ale aj nezávislosti od dovozu energetických surovín,” hovorí europoslanec a podpredseda PS Martin Hojsík. Nedostatočné zníženie emisí kritizujú aj mimovkládky združené v Klimatickej koalícii. K zákonu poslali hromadnú pripomienku.