Podľa českého exministra zahraničných vecí Lubomíra Zaorálka, ktorý informáciu prezradil v relácii 360° CNN Prima NEWS, novozvolený americký prezident by mohol zavítať do našich končín po svojej inaugurácii. Tá sa bude konať 20. januára vo Washingtone.

„Hovorím to s rizikom, že to ešte nie je oficiálne, ale viem to určite,“ tvrdil Zaorálek s tým, že tieto informácie unikli zo slovenského Úradu vlády.

Ak by sa návšteva realizovala, mohlo by ísť o jednu z najvýznamnejších diplomatických udalostí za posledné desaťročia. Myslí si to aj ďalší bývalý šéf českej diplomacie Cyril Svoboda. „Prial by som im to, bol by to pozoruhodný výkon,“ vyjadril sa v relácii 360°. Zároveň však nevylúčil ani stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom na území Slovenska. „Počúval som Ficov prejav, v ktorom uviedol, že Bratislava by mohla byť miestom rôznych diplomatických rokovaní. Ambície Slovenska sú teda jasné, avšak na stretnutie musia súhlasiť všetci účastníci mierových rozhovorov,“ zhodnotil Svoboda. 

Jedným z hlavných dôvodov možnej Trumpovej návštevy by mohli byť mierové rokovania o ukončení konfliktu na Ukrajine. Donald Trump totiž opakovane zdôrazňoval svoju túžbu ukončiť konflikt na Ukrajine čo najskôr. Počas svojej predvolebnej kampane sa nechal počuť, že „ukončenie vojny“ patrí medzi jeho hlavné priority. Jeho stretnutie s Vladimirom Putinom, ak by sa uskutočnilo na Slovensku, by mohlo byť zásadným krokom k hľadaniu riešenia. 

„Ak sa na nás ktokoľvek obráti so záujmom zorganizovať na Slovensku akékoľvek mierové rokovanie vo veci ukrajinsko-ruského konfliktu, môže rátať s našou pohostinnosťou," uviedol premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti koncom vlaňajška. Slovensko je podľa neho síce malou, ale mimoriadne aktívnou krajinou v medzinárodných vzťahoch.

Známe je aj vyjadrenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý počas nedávnej návštevy Fica v Moskve vyhlásil, že by nemal námietky voči takýmto rokovaniam na Slovensku.

Ak by k tomu došlo, Slovensko by bolo opäť stredobodom pozornosti. Bratislava už totiž pred 20 rokmi hostila dvoch lídrov najmocnejších krajín sveta. Išlo o samit Bush – Putin a presne 24. februára 2005 sa tu stretli prezidenti Spojených štátov amerických a Ruskej federácie George Bush ml. a Vladimir Putin. Bolo to ich spoločné 11 stretnutie a rokovanie prebiehalo na Bratislavskom hrade. 

Obaja prezidenti sa stretli aj s vtedajším slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom a premiérom Mikulášom Dzurindom (SDKÚ-DS).

Na Bratislavu sa vtedy upierali zraky celého sveta, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že summit pokrývalo až 1600 zástupcov médií zo všetkých kontinentov. Sprevádzali ho prísne bezpečnostné opatrenia. V teréne bolo 5300 policajtov, 400 hasičov, 400 vojakov a ochrankári z Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Každý z prezidentov mal aj vlastných ozbrojencov z Ruska a USA. Inak by zrejme nebolo ani tentokrát, najmä po niekoľkých pokusoch o atentát na Donalda Trumpa. 

Napriek tomu, že sa očakával pokojný priebeh bratislavského samitu, polícia sprísnila kontrolu vstupu do krajiny už od 1. februára. Najmä centrum hlavného mesta sa na niekoľko dní stalo prísne stráženou zónou. Najstráženejšími boli hradný vrch, ale aj hotely, kde boli ubytovaní delegácie, ako aj prezidentský palác a úrad vlády. 

V zálohe bola pripravená špeciálna technika a ťažkoodenci. V pohotovosti bol protilietadlový raketový systém SA-10 Grumble. Slovenská vláda dokonca pripravila zákon, ktorý umožňoval ministrovi obrany schváliť zostrelenie civilného lietadla.
Najväčšie bezpečnostné opatrenia zažili Bratislavčania na vlastnej koži v deň konania samitu. Tri hodiny pred prejazdom prezidentských kolón odklonili mimo mesta všetku nákladnú dopravu a pol hodiny pred ich prejazdom obmedzili dopravu aj na konkrétnych úsekoch. Na Hviezdoslavovo námestie, kde sa pred 20 rokmi konal príhovor Georga Busha ml., sa ľudia mohli dostať len po prísnej osobnej prehliadke. Zakázané boli akékoľvek tekutiny, dáždniky a iné bodacie predmety. Takéto bezpečnostné opatrenia Slovensko dovtedy ešte nezažilo. 

Nebolo to však všetko. Nad hlavným mestom bol na päť hodín uzatvorený vzdušný priestor, ktorý monitorovali stíhačky MiG-29. Tie sme však podarovali ukrajinským ozbrojeným silám a od roku 2022 sa na ochrane nášho neba podieľa Česko. A hoci minulý rok k nám dorazili prvé tri zo 14 stíhačiek F-16, ktoré vláda objednala ešte v roku 2018, tento počet na ochranu je zďaleka nepostačujúci. „Slovensko preto požiadalo Česko a Maďarsko o predĺženie poskytovania ochrany vzdušného priestoru aj v budúcom roku,” poznamenalo vlani v decembri české ministerstvo obrany. Zvyšné lietadlá F-16 by totiž mali na Slovensko priletieť tento rok a ešte aj v roku 2026.

A viete koľko stála príprava, organizácia a usporiadanie tak veľkého podujatia, akým bol samit Bush - Putin?