Podľa historika Milana Zemka nebolo pomenovanie hlavného mesta vôbec jednoduché a predchádzali mu rôzne chaotické okolnosti. „Najskôr chceli Prešporok/Pozsony pričleniť k Maďarsku, ale uvažovalo sa aj, že bude autonómnou republikou,“ tvrdí Zemko. V tom čase, čiže v rokoch 1918 až 1919, išlo o nemecko-maďarské mesto, v ktorom žilo iba 14 percent Slovákov. Nakoniec ho pričlenili do Československej republiky. Z Prešporka sa stalo neformálne politické, hospodárske a postupne aj kultúrne centrum vtedajšieho trojmiliónového Slovenska. Jeho rýchly rozvoj spôsobil, že z neho 18. januára 1919 urobili hlavné mesto.

Názov Bratislava, aký poznáme dnes, dostalo však až o dva mesiace neskôr 27. marca 1919. „Bratislavu preferovali minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár († 83) i vtedajší župan Samuel Zoch († 46). Objavili sa totiž aj názvy ako Břetislava či Bratslava,“ dodáva Milan Zemko. Rozhodnutie o ustálení používania mena Bratislava dali na známosť verejnosti prostredníctvom Úradných novín Župy prešporskej. Pri príležitosti 90. výročia menín súčasná samospráva hlavného mesta chystá vydanie päťzväzkovej monografie Dejiny Bratislavy a v rámci osláv je pripravených niekoľko akcií od koncertov vážnej hudby až po výstavy či konferencie.

Brezalauspurc – pravek a raný stredovek (paleolit – 12. storočie) Posonium – stredovek (13. storočie – rok 1526) Pressburg – raný novovek (1526 – 1740) Prešporok/Pozsony – novovek (1740 – 1918) Bratislava – najnovšie dejiny (1919 – súčasnosť)

Bratislavčania výročie menín tipovali

Spýtali sme sa Bratislavčanov, či vedia, koľké výročie menín Bratislava oslavuje.

Bratislava má 90 rokov

Plus TV

Záchrana sestričky, pomoc neznámej panej i psíkom: Poznáme víťazov Detského čina roka 2024

Analýzy v riadku: Posledné dni nepriniesli Rusku nič dobré

Krásne spomienky z Makyty Púchov – Obliekala manželky prezidentov a zamestnávala tisícky ľudí