Kto by nepoznal známy povel „Stolček, prestri sa!“ z rozprávky bratov Grimmovcov, keď sa na čarovnom stolčeku objavil obrus a toľko jedla, že by sa ním nakŕmila aj celá armáda.

Presne v tomto duchu sa niesla aj večera na počesť delegácie, s ktorou bol nedávno v hlavnom meste Kirgizska minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Hostina sa odohrávala neďaleko Biškeku s výhľadom na zasnežené vrcholy pohoria Ťanšan v etnografickom komplexe s názvom Supara, čo znamená starožitný kožený obrus, na ktorom kedysi kirgizské gazdinky vaľkali cesto. Takže už samotný názov naznačuje, že hladný odtiaľ (zaručene) nikto neodíde.

„Boli sme v turistickom zariadení na okraji Biškeku, kde je aj múzeum, ktoré prezentuje históriu kirgizského tradičného spôsobu života. Kirgizi boli predovšetkým kočovným národom a neskôr aj poľnohospodárskou krajinou, bolo to tam krásne priblížené,“ povedal Juraj Blanár o unikátnom mieste, ktoré vzniklo z iniciatívy jedného z najznámejších miestnych podnikateľov Taabaldyho Egemberdieva.

Ten 12 rokov zbieral historické exponáty z celej krajiny, aby vytvoril prvé interaktívne múzeum v Kirgizsku. Každý z exponátov si môžu návštevníci nielen pozrieť, ale aj dotknúť sa ich.

Po prehliadke múzea sa slovenskí hostia presunuli do jednej z tradičných júrt, kde sa rozprestrel obrus plný národných dobrôt a tradičných jedál. „Boli to predovšetkým potraviny, ktoré si sami pestujú. Všetko čerstvé. Kirgizská kuchyňa je ale založená predovšetkým na mäse,“ vysvetlil minister s tým, že počas svojich ciest sa nebráni ochutnávaniu miestnej kuchyne. „Som presvedčený o tom, že ak to chutí miestnym, tak to musí chutiť aj mne,“ poznamenal.

Prekvapením večera bola pre neho špecialita, ktorú doteraz nikdy neochutnal. „Bolo to konské mäso. Je to zdravé a mám teda ďalšiu skúsenosť. Možno nie sme na to stavaní, aby sme to dokázali stráviť, ale keďže ja pochádzam z dediny, kde sa po stáročia konzumujú žaby, tak to pre mňa nie je ničím výnimočné, aby som ochutnal aj konské mäso. Bol to naozaj gurmánsky zážitok,“ okomentoval s úsmevom šéf diplomacie.

Kirgizsko je známe nielen majestátnymi horami, búrlivými riekami a horskými jazerami, ale aj bohatou a rozmanitou kuchyňou. Kulinárske tradície sa tu vyvíjali po stáročia a každé jedlo je súčasťou miestnej kultúry, na ktorú sú Kirgizi veľmi pyšní. Tento pôvodne kočovný národ sa preslávil aj svojou obrovskou pohostinnosťou. Každého hosťa tu veľmi radi pozvú na obed či večeru ak už nie k sebe domov, tak určite do tradičnej jurty, čajchány alebo reštaurácie, v akej sme boli aj my. Bohato zdobený interiér evokoval atmosféru starobylého Východu a kúzlo podniku spočívalo najmä v kombinácii tradičných kirgizských jedál a západného štandardu obsluhy. Veľkým bonusom bola aj živá hudba v podaní miestneho umelca hrajúceho na elektronický komuz a hostí pobavili aj tanečné vystúpenia.

Stoly sa zväčša prehýbajú pod ťarchou rôznych jedál. Obvykle ide o mäsové pokrmy v kombinácií s veľkým množstvom zeleninových šalátov od výmyslu sveta. Väčšinou sa tu jedáva baranina alebo hovädzina, nájdete však aj kuracie mäso alebo ryby. No mimoriadne cenené je konské mäso, ktoré sa podáva najmä váženým hosťom, čo zdôrazňuje jeho prestížnu rolu v kuchyni​.