Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) si uctil slovenského hrdinu, generálna Milana Rastislava Štefánika. Na Benátskom námestí v Ríme uložil veniec k jeho pamätnej tabuli. Tá je na najstaršom rímskom námestí umiestnená od roku 2004.

Práve na tomto námestí 24. mája 1918 sa pri pomníku zjednotiteľa Talianska kráľa Viktora Emanuela II. uskutočnilo slávnostné odovzdanie bojovej zástavy československým légiám v Taliansku. V tento pamätný deň odovzdal taliansky premiér Vittorio Emanuele Orlando plukovníkovi M. R. Štefánikovi prvú zástavu československých légií, čím uznal existenciu Československej Republiky ešte pred jej vznikom.

Šéf diplomacie sa v nasledujúcich bodoch programu zúčastnil aj na stretnutia Priateľov západného Balkánu vo Vile Madam. Hlavnými témami stretnutia bolo zachovanie bezpečnosti, posilnenie spolupráce s regiónom západného Balkánu, aj urýchlenie eurointegračného procesu týchto štátov. „Stabilita západného Balkánu je prioritou talianskej vlády,“ povedal minister zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Antonio Tajani, ktorý zdôraznil jej úzke prepojenie s bezpečnosťou celého kontinentu.

Po skončení rokovaní Blanár povedal, že proces integrácie západného Balkánu zaspal na 20 rokov. Napriek tomu, že mnohé krajiny podľa šéfa slovenskej diplomacie spĺňali kritéria a boli pripravené otvoriť ďalšie kapitoly prístupových rokovaní, tak z rôznych dôvodov nenastal postup vpred. „Z tohto pohľadu môžem povedať, že sa dostal západný Balkán a krajiny západného Balkánu do hľadáčika Európskej komisie a že budeme pokračovať v tom nasadení tak, aby sme akcelerovali ten prístupový proces týchto krajín, ktorý už, a môžem to povedať úplne otvorene, zaspal na 20 rokov,“ vyhlásil Blanár.

Po prvý raz sa na rokovaniach zoskupenia zúčastnili aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová. Účasť Kallasovej podľa šéfa slovenskej diplomacie dáva vyššiu váhu neformálnemu zoskupeniu, ktoré vzniklo na podporu integračných ambícií krajín západného Balkánu. „Z tohto pohľadu môžem povedať, že sa dostal západný Balkán a krajiny západného Balkánu do hľadáčika Európskej komisie a že budeme pokračovať v tom nasadení tak, aby sme akcelerovali ten prístupový proces týchto krajín, ktorý už, a môžem to povedať úplne otvorene, zaspal na 20 rokov,“ vyhlásil Blanár.

S cieľom urýchliť približovanie krajín západného Balkánu k Európskej únii vznikla v roku 2023 skupina členských krajín nazývaná Priatelia západného Balkánu. Medzi ne sa hrdo hlási Česko, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko. Na rokovaní boli aj ministri z krajín západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko).

Na zahraničnú cestu so šéfom diplomacie odišiel aj predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Marián Kéry, ktorý sa stretol s predsedníčkou Výboru pre zahraničné veci a bezpečnosť talianskeho Senátu Stefaniou Craxiovou. Následne sa ho čakalo stretnutie s predsedom Výboru pre európske záležitosti talianskeho Senátu Giuliom Terzim Sant'Agatom.

Šéfa diplomacie Blanára ešte čakalo rokovanie so srbským ministrom zahraničných vecí Markom Djuričom, aby spoločné otvorenie výstavy kovačického insitného umenia z Vojvodiny na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Ríme.