Vypnutie Slovenska si premiér predstavuje ako výnimočný stav trvajúci niekoľko týždňov. Počas tohto obdobia by bola mobilita občanov znížená na  minimum, vládla by vojenská disciplína a vojenské by bolo aj zásobovanie.

O primárne funkcie štátu by sa malo starať len niekoľko desiatok tisíc ľudí a zvyšok by svoj čas zrejme trávil v nútenej domácej karanténe. Výnimočne tvrdé represívne opatrenie by podľa Matoviča teoreticky zabezpečilo výhru nad pandémiou a navyše umožnilo  naštartovať ekonomiku, ktorej v súčasnosti hrozí kolaps.

Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas 6. rokovania vlády SR v Bratislave 31. marca 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas 6. rokovania vlády SR v Bratislave 31. marca 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Zdroj: Jaroslav Novák

"Naozaj stojíme pred týmto rozhodnutím (vyhlásiť blackout). Medicínsky sme dokázali vírus zraziť opatreniami na kolená. Na druhej strane je priebeh rozšírenia ochorenia v SR v podstate 'sploštený'. To sú však spojené nádoby. Ak medicínsky vírus stlačíme na minimum, aby sme chránili životy, ekonomiku priškrtíme, držíme ju pod krkom, karanténa trvá veľmi dlhú dobu. Ekonomika je rovnako ako vírus na kolenách. Sme v tejto situácii,"zdôraznil predseda vlády.

Matoviča k myšlienke na blackout priviedli úvahy o tom, že ak nebude vyvinutá vakcína, v rovnakom móde ako dnes - môžeme byť ešte aj o rok.  "A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor, aj názor viacerých ekonómov," povedal Matovič. Slovensko za tejto situácie má podľa Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. "Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane, keď tam veľmi rýchlo, drastickými hygienickými opatreniami vírus eliminovali na minimum. Toto sú dve voľby, pred ktorými stojíme. Chcem preto, aby sme sa ako spoločenstvo rozhodli, ktorou cestou pôjdeme,"doplnil premiér.

Podľa ekonomického experta Martina Vlachynského by však drastické dopady na slovenskú ekonomiku mohol mať aj samotný blackout. "Bolo by to drastické rozhodnutie, ktoré by ďalej výrazne prehĺbilo súčasnú krízu. Malo by zmysel, ak by mala zabrániť rozsiahlym stratám na životoch. Ale z čoho premiér pri týchto úvahách vychádza? Z matematického modelu, ktorý je postavený na diskutabilných parametroch a ktorý je mimoriadne pesimistický?" opýtal sa Vlachynský, pričom zdôraznil, že podobné rozhodnutie by malo byť postavené na dátach z terénu.

Na snímke podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS)
Na snímke podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS)
Zdroj: Pavol Zachar

"Bohužiaľ, kvôli stále veľmi nízkej miere testovania neviem povedať, ako dobre doterajšie opatrenia fungujú. Príde mi ale absurdné vyvolať miliardové straty v ekonomike preto, lebo nevieme konečne rozbehnúť testovanie (Česi len za včerajšok otestovali 6000 ľudí, Slovensko od začiatku epidémie 9100). Príklady krajín ako Kórea, Taiwan, Singapur ukazujú, že pri kvalitnom manažmente šírenia nákazy nie sú nutné drastické zákazy," uzavrel

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE