BIZNIS lekárskych odborových predákov: MAKAJÚ v SÚKROMNÝCH firmách, štátne ambulancie nestíhajú

Lekárske odbory sa vyhrážajú hromadnými výpoveďami, napriek tomu, že väčšina ich pôvodných požiadaviek, ktoré uzavreli v memorande ešte s vládou Eduarda Hegera, už bola splnená. Situácia vyvoláva otázky o skutočných motívoch protestu a jeho dopade na pacientov.

Paradoxom situácie je, že medzi najhlasnejšími kritikmi súčasného stavu sú lekári pracujúci na viaceré úväzky. Mnohí z nich zároveň prevádzkujú alebo vlastnia súkromné kliniky, kde si za vyšetrenia účtujú poplatky dosahujúce stovky eur. Tento fakt vyvoláva pochybnosti o úprimnosti ich argumentov týkajúcich sa pracovného preťaženia a platových podmienok. Osobitne problematicky pôsobí kontrastné správanie, keď tí istí lekári v štátnych zariadeniach poukazujú na nedostatočné ohodnotenie, zatiaľ čo vo svojich súkromných praxiach si stanovujú vysoké poplatky za vyšetrenia.

Príkladom je MUDr. Zoltán Jány, ktorý na tlačových konferenciách či počas vyjednávania na ministerstve zdravotníctva vždy stojí po boku šéfa Lekárskeho odborového zväzu (LOZ) Petra Visolajského. Ak však chcete, aby vás pán doktor Jány vyšetril v Univerzitnej nemocnici v Bratislave (UNB), máte na to možnosť len počas štyroch hodín a v jeden deň v týždni. Jeho ordinačné hodiny v gynekologickej ambulancii sú totiž iba v pondelok od 8:30 do 12:30. Kde je počas zvyšku týždňa? Pravdepodobne vo svojom Liečebno-preventívnom centre Medicomplex v hlavnom meste, kde je jediným spoločníkom a konateľom. Podľa finstatu sa spoločnosti darí, v roku 2022 dosiahla zisk viac ako 17-tisíc eur, vlani to bolo 8 257 eur. Tržby táto spoločnosť navyše vykázala vo výške 83 532 tisíc eur.

Niet sa čomu čudovať, ročné členské v centre Medicomplex stojí 270 eur a vedenie gravidity vyjde budúcu rodičku na 850 eur, v prípade, ak nie je členka, zaplatí rovnú tisícku. Za vyšetrenie s konzultáciou budúca mamička zaplatí 100 eur, rovnakú sumu si zaplatia pacientky napríklad za vyšetrenie prsníkov ultrazvukom. Tieto poplatky si pritom zariadenie účtuje aj napriek tomu, že na svojej webovej stránke uvádza partnerstvo so všetkými troma poisťovňami. Pre pacientky, ktoré sa pre nedostatok termínov nedostanú na vyšetrenie v štátnej nemocnici zadarmo, tak môže byť riešením objednať sa u doktora Jányho v jeho súkromnej praxi, avšak už za poplatok.

Druhým, rovnako častým kritikom zlého finančného stavu štátnych nemocníc, ktorý často vystupuje po boku šéfa lekárskych odborov, je chirurg Miroslav Mendel. Ten pôsobí rovnako ako Jány v štátnej ambulancii plastickej chirurgie pre dospelých v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove. Popri tom pôsobí ako odborník na chirurgiu tváre na klinike Phivio v Bratislave a aj vo svojej spoločnosti Mendels, kde je jediným konateľom a spoločníkom. A to ešte stíha ďalší úväzok na klinike Dermarevolta v Bratislave. Ako plastický chirurg na tejto súkromnej klinike si od pacientov môže pýtať nemalé sumičky. Len za konzultáciu sa platí 40 eur, rovnako vás bude stáť preväz rany, no za zarastajúci necht je už suma 200 eur.

Nie je divu, že lekári podobní Mendelovi či Jánymu mávajú výpoveďami. Zarobia si predsa u súkromníkov a o starostlivosť o pacientov v štátnych nemocniciach nech sa postará niekto iný. A keď nebude mať kto, môže sa predsa presunúť k súkromníkom, kde sami pracujú. No za ošetrenie si musia riadne zaplatiť a to nemalé čiastky.

Ďalším paradoxom je, že lekárske odbory bojujú za lepšie podmienky pre pacientov v štátnych nemocniciach. Sťažujú sa napríklad na dlhé čakacie lehoty. No napríklad MUDr. Jány ordinuje len jeden deň v týždni počas štyroch hodín. Je logické, že nestihne vyšetriť množstvo pacientov, ktoré vyšetrenie potrebuje. Tým pádom vznikajú dlhé čakacie lehoty. Člen lekárskych odborov, ktoré protestujú proti zlým podmienkam v štátnych nemocniciach, sa totiž venuje svojmu podnikaniu. Či si pacientov zo štátnej ambulancie posiela do svojej súkromnej praxe, je však len domnienka a neoverená informácia.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE.

To, že štátnym ambulanciám sa nedarí a môže za tým stáť viacero pracovných úväzkov niektorých lekárov, sa pritom riešilo už v roku 2014. A konkrétne v prípade figuroval lekár Miroslav Mendel. Ako zamestnancovi UNB mu totiž vtedajší riaditeľ štátnej nemocnice odmietol odsúhlasiť vedľajší úväzok v Nitrianskom kraji.

Univerzitná nemocnica v tej dobe uviedla, že sa riadi Zákonníkom práce s prihliadaním na ochranu záujmov organizácie zohľadňuje viacero faktorov, najmä konkurenčné pôsobenie, hospodárenie a výkonnosť kliniky či oddelenia. „Z kliniky plastickej chirurgie, kde spomínaný lekár pracuje, nevyhovela UNB žiadnemu žiadateľovi, pretože klinika vytvorila za dva roky stratu 1,7 milióna eur," uviedla v ešte v marci 2014 hovorkyňa UNB Petra Stano Maťašovská. Hovorkyňa vtedy zdôvodnila, že pacienti odchádzajú na zákroky do súkromných centier a kliník a na stratu kliniky sa musia skladať všetky pracoviská nemocnice.

O biznise manželky šéfa LOZ Kataríny Visolajskej sme písali v našom denníku ako prví len nedávno. Okrem toho, že vlastní súkromnú ambulanciu, figuruje aj v živnostenskom registri. Napriek tomu, šéf LOZ a jej manžel Peter Visolajský operuje často a rád s terminológiou, že súkromníci a finančné skupiny môžu za zlý stav v štátnych nemocniciach. To, že počas týchto tlačových konferencií stoja po jeho boku a v rodine lekári, ktorí sami zarábajú nemalé peniaze v súkromnom sektore, ale nespomína.

Títo odborníci tak majú zabezpečený slušný príjem a výpoveď z úväzku v štátnej nemocnici ich rodinný rozpočet nijak neohrozí. A to zrejme ani samotného šéfa odborov Petra Visolajského. Podľa nášho zdroja svieti na jeho výplatnej páske suma vo výške niekoľko tisíc eur. Sú to však pacienti, ktorí sa ocitajú v pozícii rukojemníkov v spore, ktorý sa javí čoraz viac ako mocenský, než vecný.