Baránikovi poslal advokát Ribár jasný odkaz: TOTO si myslí o jeho návrhu k paragrafu 363

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili prvý rokovací deň 51. schôdze (utorok, 23. novembra) práve diskusiou k návrhu na zmeny v paragrafe 363 Trestného zákona. Novelu predložil koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS). Hlasovať o novele by mali v závere schôdze. Legislatívnou zmenou navrhuje obmedziť právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa sporného paragrafu. Navrhnúť postup podľa tohto ustanovenia by podľa jeho návrhu mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.

V súvislosti s sporným paragrafom adresoval Bránikovi otvorený dopis advokát Martin Ribár. "V októbri 2019 som bol obvinený a vzatý do väzby. Vo väzbe som strávil 565 dní. V rozpore so zákonom som bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu, čo bol hlavný argument proti môjmu prepusteniu z väzby a stíhaniu na slobode. Dlhé mesiace som s obhajcom vznášal námietky, že došlo k porušeniu zákona, a nikdy som nemal byť obvinený z obzvlášť závažného zločinu, pretože moje obvinenie bolo „nadkvalifikované“ nesprávnou aplikáciou právnej teórie. Prehliadal to tak vyšetrovateľ NAKA, ktorý ma takto nezákonne obvinil - mjr. Mgr. Pavol Ďurka, jeho kolega pplk. Mgr. Ján Čurilla, dnes označovaní ako „naši chlapci“, ale prehliadali to aj viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorí v zmysle ich zákonných povinností by mali vykonávať aj dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní, dlhodobo to prehliadali aj sudcovia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodovali o mojej väzbe," začal svoj list Ribár.

"Z väzby na slobodu som sa dostal po viac ako 18-tich mesiacoch až po rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom Náleze III. ÚS 33/2021 z 13.5.2021 skonštatoval nezákonnosť mojej väzby, „nadkvalifikáciu“ skutku a prikázal, aby som bol bezodkladne prepustený z väzby. Súčasný generálny prokurátor Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD., sa napriek značnej mediálnej a politickej kritike opakovane vyjadril, že inštitút - Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku - využije vždy, keď budú na to splnené zákonné podmienky, teda ak dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia prokurátorom a policajtom, alebo ak konaním, ktoré vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádza, bol porušený zákon," pokračoval. 

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Následne uviedol, že aj on vo svojom konaní podal podnet v zmysle §363 Trestného poriadku - bývalý generálny prokurátor mu nevyhovel.

Ako však vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR, bývalý generálny prokurátor prehliadol viacero pochybení zákona v Ribárovom prípade. "Je teda postup súčasného generálneho prokurátora, ak zruší nezákonné rozhodnutie prokurátora či policajta, alebo ak nezákonne stíhanú osobu prepustí z väzby nesprávny? Je dôvodom na spochybňovanie takejto kompetencie a zákonnej právomoci generálneho prokurátora politický záujem? Alebo to, že takto rozhodol a prepustil z väzby politicky exponovanú osobu Vladimíra Pčolinského? To, že takto generálny prokurátor rozhodol aj v prípade iných - politicky a mediálne citlivých kauzách?" pýtal sa a v závere Baránika aj poučil. "Ste predsa ako advokát znalý práva a teda musíte vedieť, že generálny prokurátor (bez ohľadu na to, kto to je) je povinný nezákonné rozhodnutie zrušiť, nie je to o tom, koho sa to týka, ale len a len o tom, či došlo k porušeniu zákona. Ak by generálny prokurátor - a opakujem, bez ohľadu na to, kto ním je - nezrušil nezákonné rozhodnutie na základe podnetu alebo z úradnej povinnosti, tým by sa generálny prokurátor spreneveril zákonu a zneužil by svoju zákonnú právomoc," napísal. 

Alojza Baránika sme kontaktovali, reagovať na Ribárov list však odmietol.