Astrobiologička Michaela Musilová velila simulovanej misii na Mars: Planéta Zem nám nebude stačiť!

Je to veľký objav, súhlasím. Možno nie najväčší v dejinách ľudstva, ale určite nás posunie ďalej v hľadaní mimozemského života.

Myslím si, že sa neuspokojíme len so Zemou a naša zvedavosť nás bude vždy ťahať k spoznávaniu ďalších svetov, tak ako sme objavovali nové kontinenty za oceánmi. Momentálne sa plánuje postupná kolonizácia Mesiaca, potom Marsu a až keď sa to podarí, môžeme sa začať posúvať aj ďalej.

Je dosť veľká nádej pre mimozemský život, ale asi skôr jednoduchý, jednobunkový.

Život sa našiel na Zemi skoro všade, kde sme hľadali, takže aj v hlbinách zeme, v oblakoch, v extrémne horúcich či kyslých prostrediach. Niektoré organizmy dokonca prežili aj nejaký čas vo vesmíre, takže je nádej, že by niečo mohlo prežiť aj let vesmírom, ale najväčšiu šancu by takýto život mal, keby bol chránený v nejakom telese, napríklad v asteroide.

Máte pravdu, Európa je jeden z najlepších kandidátov pre život v našej slnečnej sústave. Žiaľ, ešte neboli misie, ktoré by mohli Európu lepšie preskúmať. Zatiaľ môžeme len špekulovať o možnosti života v oceáne, ktorý sa pravdepodobne skrýva pod povrchom.

Našla sa dokonca tečúca voda, bol to veľký objav v roku 2015. Tá však nie je až taká prospešná pre život. No teoreticky by mohli existovať na Marse organizmy, ktoré by ju vedeli využiť.

Ako veliteľka som vždy vstávala prvá, okolo piatej, zvyšok posádky okolo šiestej. Nasledovali spoločné raňajky a po nich sa každý z nás venoval svojmu výskumu. Po obede sme chodili na expedície do terénu v skafandri a potom pripravovali správy pre ekvivalent nášho NASA-Houstonu. Kontroloval všetko, čo robíme. Po komunikácii so „Zemou“ sme mali spoločnú večeru a potom sme sa venovali popularizačným a vzdelávacím aktivitám.

Stalo sa viac vecí, ktoré nám veľmi znepríjemnili život na stanici. Začalo sa to toaletou, ktorá bola niekoľko dní nefunkčná, takže sme museli improvizovať riešenia, ako prežiť a zároveň nekontaminovať celú stanicu.

Nasledovali snehové búrky a veterné smršte, ktoré nám postupne pokazili kúrenie, elektrinu, pripojenie na vodu a iné. Každý deň sme museli určitým spôsobom bojovať o život. Ale tak by to raz aj skutočne bolo na Marse, žiadna pomoc by neprišla zo Zeme, a museli by sme si poradiť sami.

V extrémnych podmienkach si človek zvykne na všetko. Mali sme pridelené určité množstvo vody, z ktorého sme dve tretiny stratili počas búrky, takže sme misiu ukončili ešte v extrémnejších podmienkach. Ku koncu sme mali asi len liter vody na osobu, museli sme sa vzdať hygieny.

Jedlo nepotešilo, bolo buď vo forme prášku, alebo granúl podobných psím. Keď sa zmiešali s trochou vody, vznikla z toho nepríjemná kaša, ktorá chutila každý deň rovnako. Preto bolo dôležité pestovať v skleníku čerstvé bylinky a zeleninu, aby sme aspoň raz za čas mali niečo na spestrenie.

Misie sa robia práve preto, aby sa otestovali technológie, zdravotné pokusy, ale aj psychologická stránka pri príprave skutočných misií na Mars. Napríklad počas mojej misie v 2014 stačilo niekoľko týždňov na to, aby sa jeden člen mojej posádky skoro zbláznil zo stiesnených podmienok na stanici. Poučila sa z toho marťanská spoločnosť, ktorá vedie tieto pokusy, a v ďalších výberových kolách zmenili psychologické testy tak, aby sa táto situácia nezopakovala.

Mars je momentálne nehostinná planéta pre život aspoň na povrchu, množstvo vecí by tam hneď mohlo zabiť človeka. Ak by mal na sebe dobrý skafander, ktorý ho ochráni pred vonkajšími podmienkami, teoreticky by vedel na Marse nejaký čas prežiť.

Stále však nemáme vyriešené, ako človeka uchrániť pred veľkou dávkou žiarenia, ktoré tam je. Takisto nevieme, ako by veľké zmeny gravitácie medzi Zemou, cestou na Mars a Marsom pôsobili na človeka. To sú dôvody, prečo to ešte potrvá niekoľko rokov, kým pošleme ľudí na Mars, a treba ešte domyslieť nejaké technológie

NASA - Pre americkú vesmírnu agentúru je Mars prioritou číslo 1. Zatiaľ pripravuje technológie, napríklad vytváranie budov z 3D tlačiarne. Je možné, že v rámci príprav misie na Mars sa Američania vrátia aj na Mesiac, aby si technológie otestovali.

Spojené arabské emiráty - V priebehu 100 rokov chcú Emiráty vytvoriť na červenej planéte mesto so 600 000 ľuďmi. Ambiciózny plán, ktorý oznámili len nedávno, má názov Mars 2117.

Elon Musk - Americký miliardár, ktorý stojí aj za firmami Tesla a SpaceX, chce už o rok začať nepilotované lety rakiet k Marsu, v roku 2024 plánuje pilotovaný let. Do roku 2040 by rád vytvoril kolóniu s 80 000 obyvateľmi.

Mars One - Holandská organizácia chce vytvoriť kolóniu na Marse do roku 2032. Projekt oznámili v roku 2012 s tým, že vybraní kandidáti dostanú jednosmernú letenku do vesmíru. Organizácia čelí kritike od odborníkov, vraj ide len o snahu o publicitu.

Od roku 2001 funguje v púšti v Utahu výskumná stanica MDRS. Prebiehajú v nej simulácie pobytu na Marse a ďalšie výskumné projekty. Na rôznych misiách sa na stanici doposiaľ vystriedalo vyše tisíc ľudí.Posádka, ktorej velila Michaela Musilová.