Anton Srholec otvorene o konci: Človek musí dať životu zmysel

Ako sa cítite?

– Tak, no padlo to na mňa, a je to na dobrej ceste ku koncu.

Zdravotne sa vám teda nepolepšilo?

– Nie, vôbec nie. Myslel som, že to mám iba v pľúcach, chodil som na chemoterapiu. A objavili to vo všetkých kostiach. To je už koniec. Tak pripravujem sa nejak to ukončiť.

Teraz ste doma?

– Som u sestry Rity, ktorá ma ošetruje.

Ľudia sa na vás pýtajú, ako sa máte. V nocľahárni, ktorú ste zriadili pre bezdomovcov, ste neboli?

– Nie, tam nechodím. V Podunajských Biskupiciach som ešte bol, dva týždne sú to. Už to preberá Vlado Krčméry. Tak som už taký voľnejší. Mám lepší pocit.

Bol vás niekto navštíviť?

– Už nevládzem, pretože mám veľmi zničenú imunitu. Tak dávajú na mňa pozor, aby som zbytočne nevletel do nejakej choroby. Takže neprijímam návštevy.

Vážne chorý kňaz Anton Srholec (86): Nemám už síl už ani spomínať

Je niečo, na čo si rád zaspomínate?

– Nie, to už nevládzem urobiť. Už som na konci so silami, aj hlasové, aj rečové, aj pamäť. Celkovo to už vzdávam. Ja už nebudem schopný urobiť nejaký zmysluplný rozhovor, čo by obohatil ľudí. Každý má byť múdry. Je doba, aby sme prišli, doba, aby sme odišli a ja sa pripravujem na odchod a teším sa zo života.

A nejaká myšlienka, ktorá vám spríjemní deň?

– Človek má myslieť už od rána, kde bude spať večer. A ja som si celý život tak nejak pripravoval. Človek musí dať životu zmysel, aby ho napĺňal každý deň, tvorbou, zmyslom, zápasom o spravodlivejší svet.