ANKETA Politici o situácii na UKRAJINE: Rozhodný Danko, zvrat u Kollára a čo Remišová?

Otázka pre politické strany znela nasledovne: Ku ktorej strane sa líder vašej strany prikláňa v prípade rusko-ukrajinského sporu: 1. Na stranu Ukrajiny, ktorá má záujem o vstup do NATO. 2. Na stranu Ruskej federácie, ktorá žiada od Aliancie bezpečnostné záruky, že sa nebude rozširovať smerom na východ (záväzok, že sa NATO nerozšíri o Ukrajinu).

Krisztián Forró (46), predseda strany Aliancia

Podporujeme principiálne stanovisko, aby sa Ukrajina slobodne rozhodla, či chce byť súčasťou NATO. Momentálne to však vyzerá tak, že ani v samotnej Ukrajine nie je podpora členstva v NATO jednoznačná a ani členské štáty Aliancie nepovažujú otázku vstupu Ukrajiny do NATO za aktuálnu.

Tomáš Drucker (43), predseda strany Dobrá voľba

Predovšetkým ma zaujíma národná bezpečnosť Slovenska a Európy a tu vnímam jednoznačne naše euroatlantické partnerstvo a naše záväzky. Každá krajina vrátane Slovenska či Ukrajiny má právo na národnú a štátnu suverenitu a územnú celistvosť. Vrátane práva rozhodnúť sa, s kým ako spolupracuje, s kým uzatvára zmluvy alebo do akých spoločenstiev vstupuje. Toto nie je téma iba Ukrajiny. Požiadavky Ruskej federácie sa týkajú priamo Slovenska a jeho postavenia v NATO a aj preto ich považujem za neakceptovateľné. Mimochodom, vstup Ukrajiny do NATO je v dohľadnom čase nereálny, takže túto otázku považujem v celej kríze za falošnú.

Peter Pellegrini (46), predseda strany Hlas-SD

Líder strany Peter Pellegrini vždy obhajoval národnoštátny záujem Slovenskej republiky. Ani ruský, ani americký. Je presvedčený, že je nutné rokovať a hľadať všetky možnosti na konštruktívny dialóg. Vyrušuje ho spôsob akým o situácii na Ukrajine informuje minister obrany Naď, ktorý militantným slovníkom vnáša do verejnosti nepokoj a nervozitu. Považuje za nepochopiteľné, že predseda vlády Heger sa schoval do kúta a zodpovednosť hodil na Naďa s Korčokom, ktorí nezvládajú komunikáciu s verejnosťou. Víta diplomatickú iniciatívu veľkých európskych partnerov Nemecka a Francúzska, ktorí hľadajú diplomatické cesty na zníženie napätia na východnej hranici a upokojenie situácie. Vstup Ukrajiny do NATO nie je témou dňa, nakoľko nespĺňa základné kritéria na vstup do NATO.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane.

Milan Majerský (50), predseda hnutia KDH

V prvom rade je treba vyvinúť maximálne úsilie, aby nedošlo k otvorenému konfliktu na Ukrajine. Tu by malo Slovensko zohrať výrazne aktívnu úlohu pri príprave ďalších krokov Európskej únie v spolupráci so spojencami a pri definovaní obranných krokov v pohraničných územiach s Ukrajinou, vrátane Slovenska.Zároveň treba zdôrazniť, že Ukrajina ako suverénny štát má právo sama sa rozhodnúť, akú obrannú stratégiu si vyberie a čo je pre ňu v jej originálnom položení najlepšie. Ak je jej rozhodnutie byť členom NATO, Slovensko by toto rozhodnutie malo rešpektovať, pretože je v našom národnom záujme mať v susedstve stabilnú demokratickú Ukrajinu, ktorej územná celistvosť je chránená.

Marián Kotleba (44), predseda strany ĽS NS

Ľudová strana Naše Slovensko vníma obavy Ruskej federácie z rozširovania agresívnej organizácie NATO a s tým súvisiace bezprostredné opatrenia ako úplne oprávnené. 

Michal Šipoš (40), predseda klubu OľaNO

Ja som na strane Ukrajiny, mieru a dodržiavania medzinárodného práva. Ukrajina je suverénny štát a to či chce, alebo nechce byť súčasťou NATO, ja na slobodnom rozhodnutí Ukrajincov a ich zvolených zástupcov.

Irena Bihariová (41), predsedníčka Progresívneho Slovenska

Progresívne Slovensko stojí na strane mieru a bezpečnosti pre Slovensko. Hlavným cieľom všetkých zúčastnených strán by malo byť znižovať napätie a nedopustiť, aby na prípadný konflikt doplatili občania Ukrajiny, či v budúcnosti Slovenska.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane.

Milan Uhrík (37), predseda hnutia Republika

Na rozširovanie NATO o Ukrajinu nevidíme dôvod. Protiruské sankcie a provokácie všetko len zhoršujú. Sme za dobré vzťahy a spoluprácu s každým, vrátane Ruska.

Ondrej Šprlák, hovorca strany SaS

Strana Sloboda a Solidarita ( SaS) podporuje diplomatické riešenia, ktoré zabránia vyhroteniu konfliktu na Ukrajine. Slovenská republika musí vyslať jasný signál, že stojí na strane Ukrajiny a mierových princípov. Dodržiavanie medzinárodného práva a základov, na ktorých je postavená od roku 1989 bezpečnostná architektúra Európy, je jediná cesta, ako nájsť politickú a diplomatickú vôľu k deeskalácii napätia.

Boris Kollár (56), predseda hnutia Sme rodina

Nikdy nebudeme na strane agresora a zároveň sa budeme snažiť pomôcť tej strane, ktorá bude napadnutá.

Marián Kéry, SMER – SD

Strana SMER - sociálna demokracia sa neprikláňa ani na jednu stranu, sme za mierové riešenia, za dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva a proti zvyšovaniu napätia v regióne. Navyše, keďže ani Ukrajina, ani Rusko nie sú členmi NATO, eskalácia napätia na Ukrajine nie je problém, ktorý by sa nás týkal na základe našich záväzkov. Svoje záujmy v regióne si prostredníctvom Ukrajiny pretláčajú Spojené štáty, SMER – SD preto necíti potrebu prikláňať sa na akúkoľvek stranu.

Andrej Danko (47), predseda strany SNS

Ukrajina nemá čo robiť v NATO ani v EÚ. Ukrajina má dosť problémov, ktoré si narobila sama. Má dosť záväzkov proti Ruskej federácii a úplne inú históriu na to, aby sme Ukrajinu v tejto etape riešili. Nie je na to teraz čas. Nech si Ukrajina vyrieši svoje problémy sama, pretože sa do nich sama dostala. Jej politici ukazujú, že im vôbec nejde o riešenie problémov, ale čakajú, že zase bude niekto Ukrajinu financovať tak, ako to robili doteraz Rusi.

Článok pokračuje na nasledujúcej strane.

Veronika Remišová (45), predsedníčka strany Za ľudí

Naším cieľom je mierové riešenie situácie, zníženie napätia a dobré vzťahy s Ukrajinou aj Ruskom. Svet však čelí situácii, keď slobodnej samostatnej a zvrchovanej krajine akou je Ukrajina, hrozí, že bude napadnutá cudzou mocnosťou, podobne ako sa to stalo pred niekoľkými rokmi, keď prišla o pomerne veľkú časť územia. Predstavte si situáciu, že Slovensku by niekto chcel zabrať časť východného Slovenska alebo Žitný ostrov. To by bolo neakceptovateľné, a to isté sa udialo na Ukrajine. Preto záujmom Slovenska je, aby Ukrajina ostala naďalej slobodná samostatná a prodemokraticky orientovaná krajina. Je právom ukrajinského ľudu rozhodnúť, či sa chcú zapojiť do NATO, alebo nechcú. NATO nikdy neohrozovalo Ruskú federáciu, ani ju ohrozovať nebude, keďže NATO je zamerané na spoločnú obranu. Rusko tému iba zneužíva.

Čo si o nejasnom názore niektorých politikov myslí odborník?

Na nejednotný a častokrát nejasný postoj slovenských politikov o kríze na hraniciach Ukrajiny s Ruskom si posvietil aj politológ Tomáš Koziak. Podľa neho by mal byť postoj jasný: „Každé lavírovanie v tomto smere zaváňa veľmi zvláštnym postojom k medzinárodnému právu.“ Ak sa vraj Ukrajina chce stať členom EÚ a NATO na základe voľby občanov v demokratických voľbách, tak do toho nemá nik zasahovať: „Nemôže to byť tak, že oni tam nemôžu vstúpiť, pretože si to Rusko neželá.“

V prípade, keď sa niektorí politici k situácii nestavajú jednoznačne, niekedy až prorusky, za tým môže byť podľa politológa hneď niekoľko dôvodov. Prvým z nich je vraj nadbiehanie prorusky orientovaným voličom: „Ďalším dôvodom je, že môžu mať neštandardné vzťahy s Ruskom. Vieme, že Rusko si dokáže v zahraničí vylobovať postoje formou nejakých ekonomických a iných záležitostí.“

Koziak poukazuje aj na to, že postoj Roberta Fica (57), Andreja Danka (47) a Mariana Kotlebu (44) nebol vyhranený ani pri ruskej okupácii Krymu v roku 2014: „Je to niečo, čo môže zaváňať neštandardnými vzťahmi k predstaviteľom ruskej politiky.“ Tretím dôvodom prečo sa niektorí politici nevyjadrujú jasne voči možnej okupácii Ukrajiny je podľa odborníka ten, že nemajú problém s diktátorským režimom: „Rusko vykazuje také znaky. Politici tým naznačujú, že Rusko a jeho postoj k riešeniu medzinárodnopolitických záležitostí prostredníctvom sily je pre nich sympatickejší.“