AKTUÁLNE Prezident Pellegrini podpísal zákon o dostupnosti zdravotnej starostlivosti

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemožno dopustiť, aby sa o slovenských pacientov nemal kto postarať a zostali bez zdravotnej starostlivosti. Informovala o tom prezidentská kancelária

Zopakoval zároveň vieru v to, že sa zákon napokon nebude musieť aplikovať v praxi. "Pevne verím, že zvíťazí zdravý rozum a zodpovednosť za slovenských pacientov a že zákon, ktorý som sa na základe všetkých okolností na ochranu slovenských pacientov rozhodol podpísať, nebude musieť vláda nikdy využiť," povedal.

Chápe obavy verejnosti zo situácie, ktorá môže nastať v prípade hromadných výpovedí lekárov. "Strach je oprávnený, keď sledujete neochotu Lekárskeho odborového združenia sa dohodnúť a situáciu upokojiť," poznamenal. "Je preto dôležité pre mňa ako prezidenta urobiť všetko pre to, aby zdravotná starostlivosť ostala dostupná, aby sa mal kto o pacientov postarať," uviedol Pellegrini vo zverejnenom videu.

Hlava štátu je presvedčená, že v rokovaniach s lekárskymi odborármi sa ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) podarilo nájsť kompromis. Poukázal na to, že sa našli aj dodatočné zdroje na rast platov. Na druhej strane upozornil, že nemožno predkladať nerealistické požiadavky. "Požadovať, aby sa problémy nakopené za desaťročia vyriešili do konca roka, a tlačiť na to výpoveďami je nefér," skonštatoval.

Za oprávnené považuje obavy, ako bude vyzerať situácia v zdravotníctve po 1. januári 2025, keďže lekárski odborári nie sú ochotní sa dohodnúť a situáciu upokojiť.

Verí zároveň, že zákon, ako nástroj na riešenie tej najkritickejšej situácie, nikdy nebude potrebné aplikovať priamo v praxi. Lekárov vyzval, aby ostali pri svojich pacientov a zároveň sa im poďakoval, že zodpovedne pristúpia k slovenským pacientom.

Na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve podalo v uplynulom období výpovede vyše 3300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Výpovede sú ochotní stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022.

Na výpovede reaguje legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prináša rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Je si vedomý toho, čo sa dá alebo nedá na rokovaniach dosiahnuť. Upozornil, že na niektoré veci treba viac času, v tomto smere vyzval lekárov, ktorým sa zároveň poďakoval, že zodpovedne pristúpia k slovenským pacientom.

Lekárske odborové združenie (LOZ) požiadalo vo štvrtok v tejto súvislosti prezidenta SR Petra Pellegriniho o osobné stretnutie. Odborári mu chceli vysvetliť svoje obavy z návrhu zákona k dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Apelovali na to, aby zákon nepodpísal. Rovnako mu chceli navrhnúť alternatívne prístupy, ktoré by podľa nich mohli prispieť k zlepšeniu situácie v slovenskom zdravotníctve.

Prezident Peter Pellegrini nepodpísal novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú už predtým vetoval. Keďže poslanci Národnej rady SR v utorok 10. decembra prelomili jeho veto, zákon, pôvodne schválený 7. novembra, bude platiť aj bez prezidentovho podpisu.

Poskytovanie informácií cez tzv. infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií.

V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. "Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená," píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.

Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2025.

Prezident mal k novele viaceré pripomienky, žiadal vypustiť niektoré ustanovenia. Nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je "mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií" spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.

Opozícia avizovala, že sa v prípade novely infozákona obráti na Ústavný súd. Rovnaký zámer deklaroval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.