Ostrov Sihoť sa rozprestiera pri bratislavskej Devínskej ceste na ploche 200 hektárov. Nájdete tu 46 studní podzemnej vody.
„Tá najstaršia pochádza ešte z roku 1886. Jej výdatnosť však poklesla natoľko, že ju v súčasnosti nevyužívame. Je však evidovaná ako kultúrno-technická pamiatka,“ povedala Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá tento zdroj spravuje.
Musí sa dezinfikovať
Vodu čerpajú zo 42 studní, ktoré vyzerajú ako aztécke pyramídy. „Toto miesto je záplavovým pásmom Dunaja. Studne sú navrhnuté tak, aby z nich bolo možné čerpať, aj keď príde tisícročná voda,“ vysvetľuje Trančíková. Zo studní voda potom putuje do čerpacích staníc, na Sihoti sú štyri.
„Tie čerpajú vodu, ktorá sa potrubím v podzemnom tuneli dostane do vodojemov na kopci za Devínskou cestou,“ opisuje Trančíková.
Z vodojemov ešte ide na dezinfekciu a odtiaľ sa zásobovacími potrubiami privádza k zákazníkom.
Bratislavská chutí dobre
Sihoť má podľa nej vysokokvalitnú vodu, ktorá by sa dala piť priamo zo studne a nepotrebuje žiadne upravovanie, aby spĺňala normy.
„Z preventívnych dôvodov, aby nedošlo k znečisteniu v potrubiach, do nej na dezinfekciu pridávame chlór dioxid,“ hovorí naša sprievodkyňa Sihoťou.
Celý proces od čerpania, až kým sa voda dostane do domácností, trvá od 4 hodín až po niekoľko dní. Závisí od toho, ako ďaleko sa zákazník nachádza.
A prečo chutí všade inak? Závisí to od kvality vodného zdroja. Bratislava má veľa kvalitnej podzemnej vody, ktorú netreba špeciálne upravovať. Zachováva si tak svoju prirodzenú chuť. Na východe je málo podzemných vôd a musia ju upravovať, preto je jej chuť iná.
