Reklama

EXKLUZÍVNE Krčméry prehovoril: Čo čaká Slovensko v najbližších týždňoch boja s Covid-19

Na sníme Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc. - slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu a onkológiu.

Zdroj: Martin Mikláš

Reklama

V zúfalej snahe zvrátiť prakticky nekontrolovateľné šírenie smrteľnej nákazy koronavírusu sa premiér Igor Matovič (47) rozhodol spustiť masívny projekt. Celoplošné testovanie čaká Slovensko už tento víkend. O jeho hlavných výhodách či úskaliach, ale aj o zmysle prísnych represívnych opatrení a o tom, čo Slovákov čaká v najbližších mesiacoch, sa denník Plus JEDEN DEŇ rozprával s epidemiológom Vladimírom Krčmérym (60).

Slovensko prijalo naoko prísne opatrenia, ako napríklad zákaz vychádzania. No zároveň zaviedlo výnimky, akými sú návšteva poisťovne, pošty či dokonca prechádzky. Môžu takéto deravé opatrenia zastaviť šírenie vírusu?

Sprísnenia boli nastavené tak, aby čo najmenej zasiahli ekonomiku. Je to kompromis, ktorý bola schopná prijať vládna koalícia.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Koronavírus očami Vladimíra Krčméryho: Dôležitý odkaz pre Slovákov!

    Budú sa teda opatrenia v dohľadnom čase musieť sprísňovať?

    Môj názor je, že v súvislosti s kombináciou všetkých opatrení je plošné testovanie krok správnym smerom, ale asi samo osebe nebude stačiť v radikálnom boji s pandémiou. V budúcnosti bude nutné hľadať opatrenia, ktoré by čo najmenej zaboleli ekonomiku. Napríklad zníženie mobility v doprave. Tu sme už niečo urobili, stihli sme pristúpiť k uzatvoreniu škôl či niektorých prevádzok. Mobilitu však znižuje napríklad aj toľko diskutovaný zákaz vychádzania. Fíni napríklad urobili taký efektívny home-office, že im to výrazne pomohlo. Možno by stálo za úvahu vyslať niekoho na víkend do Fínska a naučiť sa to.

    Znie to veľmi pekne. No máme ešte na tieto opatrné kroky čas? Budú nám v situácii, keď sme vo fáze prakticky nekontrolovaného komunitného šírenia, stačiť?

    Súhlasím s vami, že v súčasnosti sa síce urobili isté opatrenia, no keď to porovnáme so Španielskom či s Anglickom, sú omnoho slabšie. Teraz sa v krízovom štábe vedie diskusia o tom, či opatrenia sprísniť plošne, alebo sprísňovať lockdown len v okresoch. Musím povedať, že v štábe sa ozývajú silné hlasy za aj proti plošnému sprísňovaniu. Umením bude čím skôr sprísňovať opatrenia s najmenším ekonomickým dosahom.

    Zdroj: Martin Mikláš

    Vladimír Krčméry

    To sú ktoré?

    Hlavne spomínané zníženie mobility v cestovaní, vo vlakoch, v mestskej doprave, uzavretie škôl od druhého stupňa, prechod na home-office. To všetko by nemuselo mať veľké ekonomické dosahy.

    Na moment odbočím k Českej republike. Parazitológ Jaroslav Flégr naznačuje, že v ČR je kolaps zdravotníctva neodvrátiteľný. Čo de facto znamená, že ľudia začnú umierať. Stotožňujete sa s takým názorom?

    Myslím, že ešte stále by mohlo byť možné situáciu zvrátiť. Ich nemocničné kapacity sú naplnené na 80%, no vybudovali 2 záložné vojenské nemocnice, čo je dobre. Ak im krajiny európskej únie pomôžu, tak si viem predstaviť, že sa situácia stabilizuje. Ja osobne by som však krajine v takomto stave odporučil urobiť krátky, ale úplný lockdown. Zavrieť všetko a znížiť mobilitu na 10%.

    Hovorí sa, že za ČR sme cca 2 týždne. Doteraz krivka vývoja situácie u nás kopírovala tú českú, no v súčasnosti je ešte strmšia. Čaká aj nás kolaps, alebo sa mu so súčasnými deravými opatreniami (spomínané výnimky) dokážeme vyhnúť?

    ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

    Hovorí sa, že za ČR sme cca 2 týždne. Doteraz krivka vývoja situácie u nás kopírovala tú českú, no v súčasnosti je ešte strmšia. Čaká aj nás kolaps, alebo sa mu so súčasnými deravými opatreniami (spomínané výnimky) dokážeme vyhnúť?

    Ako som spomenul, opatrenia sú kompromisom medzi medicínou a ekonomikou. Ak by vláde mohol veliť minister zdravotníctva, opatrenia by sme rozhodne sprísnili. Zatiaľ vláda a asi ani ľudia nie sú schopní prijať iný kompromis. Tak trochu nepriamo som vám práve naznačil svoju odpoveď… Na druhej strane, krok správnym smerom je celoplošné testovanie. Či sa nám však podarí vyhnúť tvrdému lockdownu, sa dozvieme až po ňom.

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      KORONAVÍRUS NA SLOVENSKU - Denné správy - To hlavné z dňa 30.10.2020

      Počas pilotného testovania sme pretestovali za víkend cca 141-tisíc ľudí, z čoho bolo 5 594 nakazených. V pomere k 5 000 000 by teda nakazených mohlo byť približne 200 000, plus do karantény pôjdu všetci členovia domácnosti. Zo dňa na deň môžeme teda prísť o zdravotníkov, hasičov, vojakov, skrátka kľúčovú infraštruktúru. Nebol by rozumnejší vládou kontrolovaný lockdown, kde si vyberieme, ktoré profesie odstaviť? Nehrozí nám takto kolaps celého systému?

      Táto úvaha má logiku, ja by som ju však doplnil v tom, že sme testovali kritické okresy. Teraz ideme testovať okresy, ktoré sú na tom lepšie. A nakazených by malo byť výrazne menej. Áno, určite to budú tisíce ľudí, no zdá sa, že plošné testovanie je lacnejšie ako tvrdý lockdown. Aj keď priznávam, ten býva veľmi účinný. Vychytanie tých najinfekčnejších a ich následná izolácia by nás podľa ekonómov mohlo stáť približne 100 miliónov, zatiaľ čo tvrdý desaťdňový lockdown aj miliardu. Ako som povedal, je to kompromis medzi ekonomikou a medicínou. Plošné testovanie má však stále veľký význam. Obrovskou výhodou je napríklad rýchlosť, akou získavame výsledky. Čas je v tomto prípade kľúčový parameter.

      Mnohí sa obávajú nákazy v dlhých radoch. Aké je teda skutočné riziko a čo by ste ľuďom poradil? Ako sa chrániť?

      Stále platí stratégia ROR (Rúška-Odstup-Ruky), ktorá je účinná pri každej epidémii. Tu sú mimoriadne dôležité rozostupy. Akokoľvek veľké je pokušenie rozprávať sa s ostatnými, ktorí čakajú v rade, rozprávajte sa, ale s odstupom! Aspoň meter, ideálne dva. Nepodávajme si ruky. Ak toto všetko dodržíme, riziko prenosu nákazy je veľmi nízke. Navyše počas plošného testovania testujeme bezpríznakových pacientov, ktorí nekašlú, netečie im sopeľ atď… Takže pri dodržaní ROR v podstate nie je dôvod na obavy.

      Zdroj: Martin Mikláš

      Na sníme Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc.

      Človek s príznakmi by sa nemal zúčastniť na celoplošnom testovaní?

      Rozhodne nie. Plošné testovanie má odhaliť bezpríznakových pacientov, preveriť tzv. zdravú populáciu. Vojaci a policajti majú inštrukcie, aby príznakových pacientov ,,vytiahli” z radu a rovno posielali na klasické PCR testy.

      Čo je hlavnou výhodou a čo nevýhodou plošného testovania.

      Hlavnou nevýhodou je, že testy neodhalia všetkých infikovaných. Výhodou je, že celoplošné testovanie je lacnejšie, ako prísny lockdown. Že máme okamžité výsledky a že vieme prípadne pristúpiť k uvoľňovaniu opatrení pre ľudí s negatívnym výsledkom. Veľkou výhodou je aj to, že získame okamžitý obraz o tom, v akom stave je krajina. Je to skrátka aktívny krok v boji proti epidémii. Dôležité je povedať aj to, že sú príklady z troch Čínskych miest a dokonca aj z Európy, kde podobné plošné testovanie pomohlo. Samozrejme nevyrieši všetky naše problémy, ale je to krok správnym smerom. 

      Zdroj: Martin Mikláš

      Vladimír Krčméry

      Vzhľadom na pomery v Číne predpokladám, že mali vynikajúco zvládnutú logistiku. To znamená, že karantenizovaným osobám mal kto priniesť jedlo, lieky, atd… Zatiaľ som však nezaregistroval, že by niekto podobnú logistiku riešil aj u nás.

      Áno je to totalitný štát v ktorom boli veci naozaj pod kontrolou. O logistiku sa starali vojaci, polícia, aj donáškové firmy. U nás pravda také vynikajúce logistické riešenia zatiaľ nemáme. No donáška jedla funguje a musíme si v ťažkých časoch pomôcť aj navzájom.

      Ľudí určite zaujíma, dokedy budú platiť tvrdé opatrenia.

      ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

      Ľudí určite zaujíma, dokedy budú platiť tvrdé opatrenia.

      Do desať dní od testovania by nám krivka nárastu infikovaných mohla prestať rásť a my by sme nemuseli pristupovať k ďalším prísnym opatreniam. Možno by sme mohli aj trochu uvoľňovať, no veľmi opatrne. Nemyslím si, že by prišlo k rýchlemu uvoľňovaniu a nakoniec by to v tejto situácii ani nebolo vhodné.

      Video Player is loading.
      Stream Type LIVE
      Advertisement
      Current Time 0:00
      Duration 0:00
      Remaining Time 0:00
      Loaded: 0%
        • Chapters
        • descriptions off, selected
        • subtitles off, selected
        Marek Krajčí: Aktuálna epidemiologická situácia v súvislosti s COVID-19!

        Na záver sa opýtam ešte na polemiku povinného očkovania. Mnohí Slováci sú z takej predstavy už teraz zhrození a myšlienke na povinné očkovanie sa bránia...

        Otázka nestojí takto. Ľudia nie sú hlúpi, a keď si uvedomia situáciu, budú o očkovanie prosiť, no očkovacej látky bude nedostatok. Budeme si musieť určiť priority a v prvom rade očkovať zdravotníkov, seniorov, vodičov, predavačky, policajtov, vojakov, možno novinárov… všetkých tých, ktorí prichádzajú do styku s neznámym. Samozrejme, ja by som bol najradšej, ak by bolo očkovacej látky dostatok, ale budem považovať za úspech aj to, ak sa podarí preočkovať 50 % populácie. Dostatok očkovacej látky by totiž znamenal koniec epidémie.

        Kedy sa teda vakcíny dočkáme?

        Vakcínu má Čína, hoci ju nepotrebuje, majú ju Rusi, ktorí ju potrebujú. A majú ju aj Američania a myslím, že tí ju v priebehu týždňa spustia v rámci predvolebnej kampane. Európa je veľmi opatrná, čo má svoju logiku, no nežiaducim vedľajším účinkom prílišnej opatrnosti je, že vývoj liekov, ktoré sú uvedené na trh, trvá veľmi dlho. Nedávno mi kolega hovoril, že ak by v dnešných časoch niekto prišiel na trh s penicilínom, neprešiel by pri súčasných tvrdých podmienkach registráciou. Ľudstvo by tak prišlo o kľúčové anitibiotikum…

        Čo Slovensko čaká v najbližších mesiacoch?

        Pomerne dobre sa dala predpovedať prvá vlna. S tými druhými je problém, v každej krajine majú iný charakter. My sme počas druhej vlny prešli takmer cez všetky fázy vývojov epidémie a práve sa nachádzame v tej najhoršej. Dobrou správou je, že po nej obvykle prichádza pokles.

        Skutočne už sme dosiahli vrchol, alebo nás to najhoršie ešte len čaká? 

        Myslím, že už sme dosiahli vrchol. Kľúčovým riešením bude vakcína, no dobrou správou je, že vláda pristupuje k veci proaktívne. Chystáme celoplošné testovanie a to nie je všetko. Napríklad vo svete pribudlo aj niekoľko liekov, ktoré boli pôvodne určené na iné diagnózy, no majú efekt aj pri liečbe koronavírusu. Slovensko urobilo významný krok, keď dalo zelenú používaniu týmto liekom a myslím, že aj to je jeden z dôvodov, prečo je u nás druhá najnižšia mortalita v Európe. Samozrejme opäť netreba zabúdať na stratégiu ROR, ktorá výrazne pomohla zatlačiť do "suterénu" epidémie SARS a MERS.

        Mohlo by vás zaujímať:

        Vyberáme pre vás niečo PLUS