TAKTO by mohla vyzerať Hegerova vláda BEZ SAS. Odborníci sa pozreli na POTENCIÁLNYCH MINISTROV!

Začiatkom júla dala SaS ultimátum najsilnejšej vládnej strane OĽaNO, že ak sa nepodpíše nová koaličná zmluva do 31. augusta, tak podajú demisiu všetci ministri za liberálov. Obyčajní ľudia sa však k tomu nemajú a vravia, že SaS musí spraviť krok dozadu. Sulík v tom má však jasno: „Máme koaličnú krízu, na ktorej konci bude pravdepodobne to, že ministri SaS odídu z vlády.“ Definitívny rozpad koalície naznačujú aj slová doteraz umierneného premiéra Eduarda Hegera (46): „Brífing strany SaS hodnotím ako verejné oznámenie, že je rozhodnutá položiť vládu.“

Sulík však oznamuje, že odchodom štyroch ministrov za SaS nemusí vládna koalícia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí končiť a môže pokračovať ako menšinová s podporou opozičných poslancov. Treba len nájsť náhrady na ministerstvo hospodárstva, ktoré viedol Sulík, ministerstvo spravodlivosti Márie Kolíkovej (47), rezort zahraničných vecí Ivana Korčoka (58) a ministerstvo školstva Branislava Gröhlinga (48). Otázne je, ako budú zostávajúce koaličné strany náhradníkov vyberať. „Ak by nominovali poslancov, prídu za nich do parlamentu náhradníci. Ak si nebudú istí, že náhradníci budú s nimi, tak pochybujem, že tam dajú niekoho z parlamentu,“ povedal politológ Radoslav Štefančík s tým, že každý jeden poslanec bude musieť byť veľmi lojálny.

Najviac kandidátov na uvoľnené ministerské kreslá je v rezorte spravodlivosti. Najvážnejšími z nich sú tieňový minister spravodlivosti za OĽaNO Milan Vetrák (47) a Juraj Šeliga (31) zo Za ľudí. Podľa Štefančíka patrí tento rezort strane Za ľudí: „Uplatnili by si na neho právo, ale Šeliga sa vyjadruje, že nechce vládu za podpory ĽSNS, takže on to asi nebude, aj keď z odborného hľadiska by bol najprijateľnejší,“ mieni Štefančík. Politológ Tomáš Koziak sa tiež domnieva, že ak post ostane strane Za ľudí, tak Šeliga bude najprirodzenejšia voľba.

Na druhej strane nájdete adeptov na ďalšie ministerstvá a ich hodnotenie odborníkmi. Gyimesimu sa to ľahko čítať nebude...

Jednoduchšie to vyzerá v rezorte školstva. Za favoritov sa javia Richard Vašečka (48) z ultrakonzervatívneho krídla klubu OĽaNO a jednotka z kandidátky hnutia Mária Šofranko (52), ktorá sa celý život školstvu venuje. „Môžu vytiahnuť aj niekoho z vysokoškolskej praxe. Z pozície akademika poviem, že by bolo neprijateľné, ak by bol rezort pod vplyvom ideológie, dokonca ultrakonzervatívnej, ktorú predstavuje Vašečka,“ povedal Štefančík. Koziak sa domnieva, že pre OĽaNO by bolo zlé, keby nominovalo na tento post niekoho iného ako Šofranko: „Počas predvolebnej kampane bola totiž prezentovaná ako ich líderka na školstvo.“

Náhradníkom Sulíka v rezorte hospodárstva bude pravdepodobne expert OĽaNO na ekonomiku a podnikanie Peter Kremský (54), prípadne môže kreslo obsadiť Sme rodina aj predsedom ich poslaneckého klubu Petrom Pčolinským (40). „Ak dostane Kremský ponuku, tak ju zoberie,“ vysvetlil Koziak s tým, že o tento post ale bude medzi OĽaNO a Sme rodina pre ekonomické záujmy tvrdý boj. „Tu by sa hodil skôr manažér, ktorý nie je politik,“ uvažuje Štefančík s tým, že tento rezort pravdepodobne pripadne Sme rodine a podnikateľským záujmom Borisa Kollára.

O rezort diplomacie sa pravdepodobne bude zaujímať Matovičov obľúbenec György Gyimesi (41). Ten sa už do zahranično-politickej agendy začal miešať počas nákupu vakcíny Sputnik V. Za Sme rodina by sa o post mohol uchádzať Patrick Linhart (45) z výboru pre európske záležitosti. „Môžeme si o Matovičovi myslieť čokoľvek, ale nie je hlupák. Keby tam dal Gyimesiho, tak by bol hlúpy a bolo by to škodlivé,“ myslí si Štefančík s tým, že aj Matovič si uvedomuje, že človek s nacionalistickou rétorikou nemôže byť ministrom zahraničných vecí. Koziak sa domnieva, že OĽaNO po vzore tradície nominuje na tento post kariérneho diplomata: „Nominácia Gyimesiho by bola nezodpovedná, nebudú hazardovať,“ priblížil Koziak.

Je tu ešte možnosť úradníckej vlády, ktorú by vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová (49). Aj tu však platí, že by kabinet nezávislých odborníkov potreboval nadpolovičnú väčšinu v parlamente, teda 76 poslancov. Táto alternatíva sa však zdá odborníkom z rôznych oblastí najmenej pravdepodobná.

V galérii si pozrite ďalšie drsné slová odborníka na adresu Gyimesiho.

Prečítajte si tiež: