Ako dopadnú parlamentné voľby? Črtajú sa až tri možné scenáre
30. 9. 2023, 10:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:28)
Politici ešte aj dnes vyťahujú posledné tromfy a snažia sa cez sociálne siete presvedčiť, aby sme im to vo volebných miestnostiach predsa len hodili. Zajtra už budú karty rozdané. Podľa posledných predvolebných prieskumov to však vyzeralo aj na možný pat. Čo budeme robiť potom?
Ak by všetko išlo tak, ako má, tak sa už v noci zo soboty na nedeľu začnú koaličné rozhovory. Alebo inými slovami, víťaz volieb začne rokovať so stranami, ktoré by bol ochotný vziať do vládnej partie. Aké sa teda črtajú možné scenáre povolebného vývoja.
1. Víťaz zostaví vládu
Hlava štátu poverí zvyčajne víťaza volieb, aby zostavil nový kabinet. Predvolebné prieskumy preferencií však naznačujú, že kabinet sa bude naozaj zostavovať veľmi komplikovane.
Ako hovorí ústavný právnik Eduard Bárány, podľa doterajšej praxe na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady končiaca vláda podá demisiu. No my už teraz máme vlastne vládu v demisii, keďže parlament nevyslovil dôveru, prezidentka Zuzana Čaputová poverila kabinet Ľudovíta Ódora vedením krajiny.
Podľa doterajších zvyklostí hlava štátu vymenovala novú vládu prakticky okamžite po ustanovujúcej schôdzi. "Po dohode hlava štátu určí primeranú lehotu na zistenie, či je ten, koho poverila, zostaviť novú vládu,“ vysvetľuje. Ako Bárány dodáva, zvyčajne je to desať až štrnásť dní, počas ktorých by malo byť jasné, či víťaz dokáže vládnuť.
V rokoch 1998 a 2004 síce zvíťazila strana Vladimíra Mečiara, on však nedokázal zostaviť vládu a musel poverenie vrátiť.
2. Poverenie dostane dvojka
V tomto volebnom období sme už zažili pád dvoch vlád, od mája krajinu vedie úradnícky kabinet, ktorý však nedostal dôveru. Môže sa stať, že víťazovi sa nepodarí získať väčšinu v parlamente. Nová vláda potrebuje mať podchytených aspoň 76 poslancov, aby dokázala v Národnej rade presadzovať svoje zákony.
Ak nebude mať strana, ktorá získa najviac hlasov vo voľbách, dostatočný koaličný potenciál, poverenie vráti a prezidentka Zuzana Čaputová poverí zostavením vlády ďalšiu stranu. Mala by to byť tá, ktorá skončila druhá v poradí.
Zdroj: tasr
Ako podčiarkuje Bárány „hlava štátu je viazaná predovšetkým povinnosťou zabezpečiť svojim rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov“. To znamená predovšetkým vládu, ktorá je schopná oprieť sa o parlamentnú väčšinu. „Hlava štátu ma vybrať osobu, ktorá má reálnu šancu takúto vládu zostaviť,“ dodáva.
3. Nové predčasné voľby
Niektorí politici o ďalších predčasných voľbách básnili už v tejto kampani. Čo bude, ak by sa nepodarilo zostaviť vládu ani na druhý pokus? Ústavný právnik Bárány upozorňuje, že pri zostavovaní vlády zákon neurčuje žiadne lehoty.
Právnik Bárány tvrdí, že ak v takom prípade sú riešenia. Hoci to nerád pripúšťa, jedným z nich sú aj nové predčasné voľby. „Ale problém je, že vládnu väčšinu tvorí 76 poslancov. Na vyhlásenie nových volieb však treba 90 hlasov,“ upozorňuje.
Možnosťou je aj pokračovanie vlády v demisii. „To je však katastrofa. A to hovorím bez ohľadu na konkrétne obsadenie vlády. Veď takýto kabinet nemá žiadnu politickú legitimitu,“ dodáva s tým, že krajina potrebuje normálnu vládu opierajúcu sa o parlamentnú väčšinu.
Politológ Miroslav Řádek dodáva, že k takémuto scenáru môžeme prísť aj inou cestou. Ak by aj hlava štátu menovala novú vládu a parlament by jej do šiestich mesiacov nevyjadril dôveru, prezidentka rozpustí parlament a to automaticky znamená nové voľby. „Vzhľadom na nákladnosť a finančné možnosti politických strán by ďalšia kampaň bola výrazne skromnejšia,“ konštatuje Řádek.