Keď Igor MATOVIČ vymýšľa NOVINKY, všetci sme v strehu! Veď sa pozrite, čo už má na konte

Počas rokovaní o zložení vlády Matovič hovoril o zriadení akejsi protikorupčnej jednotky. Novinári mali byť „nezávislými arbitrami“, ktorí by dohliadali na čistotu verejných obstarávaní, činnosť ministerstiev či míňanie verejných zdrojov.

Fond mal mať k dispozícii cca desať miliónov eur. „Mal som to nachystané, mal som spracovaných aj koaličných partnerov,“ vyhlásil Matovič v júli 2020. „Ale potom som vyfasoval sprava, zľava, zvrchu, zdola, odzadu aj spredu od šéfov kľúčových slovenských médií, ktorí hovorili, že to je korupcia uplácanie novinárov,“ dodal s tým, že koaliční partneri po kritike odskočili a tak investigatívny fond upadol do zabudnutia.

Podobné to bolo aj s vládnymi novinami. V programovom vyhlásení vlády sa síce píše, že kabinet „zabezpečí pravidelné informovanie občanov SR prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev“, tento bod však zrejme zostane nenaplnený.

Vládne noviny sa mali tlačiť v náklade dvoch miliónov kusov a prispievať do nich mali všetky ministerstvá, resp. ich tlačové odbory. Samotnú 32-stránkovú tlačovinu mal kompletizovať úrad vlády. „Bude to stáť, koľko to bude stáť,“ odpovedal Matovič na otázku, koľko peňazí by malo ísť zo štátnej kasy na tento nápad. Nakoniec zapadol prachom zabudnutia, keď Eduard Heger Matoviča vystriedal na premiérskom poste odkázal, že tento projekt jednoducho nepodporuje.

Naozajstný strach však premiér Matovič zasial, keď začal na prelome marca a apríla 2020 hovoriť o blackoute – vypnutí krajiny. Nakoniec priznal, že sa pomýlil a na mysli mal lockdown – uzatvorenie krajiny. Pandémia naberala na sile, zatvorili sa školy, zamestnanci začínali pracovať na tzv. home officoch. Matovič chcel vtedy zaviesť niečo ako výnimočný stav. Podstatou bola vojenská disciplína a vojenské zásobovanie. Hranice chcel hermeticky uzavrieť a ľudia, ktorí dochádzali za prácou, si mali vybrať, na ktorej strane hranice zostanú.

V blackoute-lockdowne videl „obrovskú šancu, že ten vírus by bol naozaj eliminovaný“. Ľudia sa mali vopred zásobiť, aby vydržali približne tri týždne zatvorení doma. Odvolával sa pritom na „viacerých ekonómov“, nikto sa však verejne nepriznal, že by s Matovičom o tejto téme hovoril. Nakoniec aj tento nápad vyšumel, aby sa opäť – už ako lockdown – objavil na jeseň.

Tesne pred veľkonočnými sviatkami vláda nariadila kontroly na hraniciach okresov. Kto chcel do práce, stál hodiny v rade, kým sa dostal na rad, aby mohol policajtovi ukázať potvrdenie, že jeho prítomnosť je v práci nevyhnutná. V dlhých radoch zostali stáť aj autobusy či zásobovacie autá. Hnev ľudí bol mimoriadny. Matovič ako premiér odkázal vtedajšiemu policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému, že ho podozrieva zo sabotáže. Ten mu odpovedal, že robí len to, čo mu nariadili. Hodinové kolóny spôsobili prvú verejnú roztržku v koalícii – SaS totiž s takýmto opatrením nesúhlasila. Kontroly sa opakovali aj neskôr, v nejakej forme trvali približne rok. No už nikdy sa nekontrolovali všetky autá či všetci cestujúci v hromadných prostriedkoch.

Povinnú karanténu pre tých, ktorí prišli na Slovensko, zaviedla v rámci opatrení na boj s koronavírusom, ešte dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer, dnes Hlas). Kto chcel, mohol ju stráviť aj v štátnych zariadeniach. Ale v apríli, keď už vládu viedol Matovič, zaviedla pravidlo povinnej karantény. To znamenalo, že každý, kto prekročil slovenskú hranicu, musel povinne do štátneho zariadenia. Povinnosť bola zrušená 10. júna 2020. V štátnych zariadeniach tak karanténu strávilo 23 600 občanov. Štátnu karanténu mohli opustiť až vtedy, keď mali negatívny test. Zvyšok povinnej štrnásťdňovej karantény mohli potom stráviť doma. Niektorí sa dodnes súdia so štátom, odmietajú totiž zaplatiť účet, ktorý im vystavilo ministerstvo vnútra. V tom čase sa za jedlo na deň platilo trinásť eur. Rezort uviedol, že celkovo vydal 17 289 faktúr, vo vyše 3 200 prípadoch sa musel obrátiť na súd, aby vydal platobný rozkaz.

V apríli 2020 s veľkou slávou vláda ohlásila vznik Fondu vzájomnej pomoci. Ministri s poslancami sľubovali, že budú dávať svoje platy na pomoc ľudí. Nedávali všetci, Matovičovi projekt veľmi rýchlo „odpadol od chuti“ a „mentálne ho opustil“, keď sa ukázalo, že suma na účte nerastie závratne rýchlo. Navyše, podmienky pomoci boli pomerne komplikované. No sedemstotisíc eur, ktoré sa podarilo vyzbierať – pol milióna dal známy podnikateľ – sa už rozdalo. Teraz sa náplň fondu zmenila – zbiera peniaze na pomoc ukrajinských obetí vojny.

Krátko pred koncom školského roka 2020 koronavírus ustúpil. Deti sa vrátili do škôl a ľudia sa rozbehli za dovolenkami. Pandemická komisia, o ktorú sa vláda opierala pri vyhlasovaní protikorových opatrení, v lete jednoducho zaspala. A potom sa urobili chyby, ktoré odštartovali zničujúcu jeseň. 

Ľudia sa vrátili z dovoleniek, deti nastúpili do škôl v jednom termíne. Profesor Vladimír Krčméry, člen Pandemickej komisie, neskôr vyhlásil, že situácia bola neudržateľná a odborníkom sa nepodarilo presadiť dvojtýždňové odstupy – deti sa mali vracať do škôl postupne, postupne sa malo nastupovať do práce po dovolenkách, postupne mali nabiehať športové ligy… 

Výsledkom boli verejné hádky o opatreniach. Príkladom je Matovičov prísľub: „Nevesty, dobre bude.“ V septembri 2020 totiž chcel vtedajší premiér presviedčať odborníkov, aby povolili na svadbe viac ako tridsať hostí. Predseda vlády šiel riešiť svadby v čase, keď počet infikovaných rástol a Orava doslova horela. On sám bol pritom na svadbe straníckeho kolegu bez rúška.

To sa ukázalo hneď vzápätí, keď sa koncom októbra realizovalo pilotné plošné testovanie v troch okresoch na Orave a v Bardejove. Svoj testovací plán Matovič najskôr prezradil nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Až potom prišla na rad slovenská prezidentka a obyvatelia Slovenska. Ale už vtedy vláda nechcela počúvať odborníkov, ktorí radili, aby sa testovalo iba v okresoch, ktoré majú najviac infikovaných.

O niekoľko dní sa do rád na nespoľahlivé antigénové testovanie postavilo celé Slovensko. Viacerí odborníci pritom upozorňovali, že nie každý pozitívny je naozaj infikovaný koronavírusom a nie každý negatívny naozaj neroznáša ochorenie. Kto chcel do práce, musel mať negatívny test. Ak sa nedohodli na home officoch, štát netestovaným nevyplácal ani PN, ani OČR. Výsledkom bolo niekoľko vĺn testovaní, pričom sa testovalo prakticky kdekoľvek, aj v turistických autobusoch.

Namiesto toho, aby táto „atómovka“ ako o testovaní hovoril Matovič, alebo „druhé SNP“ ako označili minister obrany Jaroslav Naď či minister práce Milan Krajniak, pomohla znižovať počty infikovaných a teda aj obetí, na Slovensku zomrelo počas pandémie najviac ľudí od druhej svetovej vojny. Testovanie len v roku 2020 stálo vyše 100 miliónov eur, v ďalšom roku suma narástla na pol miliardy. Testuje sa aj teraz, no negatívny výsledok už dávno nie je podmienkou príchody do práce.

Za jeden z najabsurdnejších výmyslov, na ktorý by sa však nemalo zabudnúť, je určite zasadnutie vlády o šiestej ráno. Matovič tento počin odkukal od susednej Českej republike. Našťastie, svojich ministrov vyhnal takto do práce iba niekoľkokrát. Toto bol zrejme najkratšie trvajúci Matovičov projekt.

O lockdown sa vláda pokúsila aj počas Vianoc 2020. Ale ministri už nemali ani slov, ani silu vysvetľovať, ako majú ľudia osláviť sviatky vo svojich bublinách. Namiesto toho sa zmohli akurát tak na hádky, že nie sú testy a krátko po novom rokou začal z večera do rána platiť lockdown so zákazom ubytovávať ľudí v hoteloch a penziónoch. Časť obyvateľov bola pritom na zimných dovolenkách spolu s deťmi.

Koronavírus sa na prelome rokov 2020/2021 zdal nezastaviteľný. Koncom decembra sa však začalo s očkovaním a prerábaním očkovacích plánov. Neustále z nich totiž vypadávala niektorá skupina obyvateľov. Málo očkovacích kapacít, hádky v koalícii, ale aj už rozvíjajúca sa nedôvera v odborníkov, mali za následok, že očkovanie nenapredovalo tak, ako sa predpokladalo. Preto sa premiér s vtedajším ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím rozhodli pre dovoz neregistrovanej vakcíny z Ruska. Sputnik V ich nakoniec oboch stál miesto. Kým Krajčí sa vrátil do poslaneckých lavíc v Národnej rade, z Matoviča sa stal minister financií. A ten má v zálohe ešte niekoľko dobrých nápadov.

Matovič sa dal Sputnikom zaočkovať až v júli 2021. Aj okolo toho dokázal urobiť drámu. Neregistrovaný Sputnik dostal Matovič 26. júla minulého roka. „Síce po 26 dňovom čakaní na termín, ale mám včeličku za sebou. Na klinike cudzokrajných chorôb ňou zaočkovali vyše 8 tisíc ľudí … a mali minimum vedľajších účinkov a žiadne závažné … a ak by dezoláti v politike, v ŠUKL a médiách Sputnik nedémonizovali, mohli sme mať ním dnes zaočkovaných polmilióna ľudí. Pre nich však tupý boj voči Rusku a Matovičovi bol cennejší ako zdravie a životy ľudí,“ napísal deň po očkovaní už ako minister financií Matovič na sociálnej sieti. Vakcína Sputnik dodnes nie je oficiálne registrovanou očkovacou látkou, ktorá má chrániť pred koronavírusom. 

Očkovanie chcel podporiť lotériou, čo sa síce podarilo, ale počet zaočkovaných radikálne nestúpol. A vírusu krk nezlomil krk motivačný príspevok pre starších. Pôvodne chcel vyplatenie Matovič podmieniť tým, že peniaze seniori minú napríklad v kaderníctve alebo v hoteloch, nakoniec ich tí, ktorí sa dali zaočkovať, dostali poštou. A dnes tieto odmeny Matovič spolu s premiérom Eduardom Hegerom predstavujú ako seniorom v boji s infláciou. 

Určite netreba zabudnúť na krčah vody zadarmo na každý stôl v reštaurácii, polovičnú cenu za detskú porciu a povinný tringelt. „Keď budete dobrí, možno aj limetku dostanete,“ žartoval Matovič na sociálnej sieti.

Keď vláda prijala tzv. protiinflačný balíček, OĽaNO oblepilo krajinu bilboardami, že každé dieťa dostane dvesto eur. To bol aj predvolebný sľub. Okrem toho, že balíček znamenal rozpad vládnej štvorkoalície, dvesto eur sa stalo pravdou až v decembri. Aj to musel byť zvýšený daňový bonus na 140 eur na dieťa. Tzv. krúžkovné, ktoré malo tvoriť približne tretinu z dvesto eur, nakoniec koalícia odložila až na budúci rok. O samotnom balíčku zatiaľ rozhoduje Ústavný súd SR. 

Keď už nebude limetka v džbáne vody, možno bude vrátená DPH za večeru. To je totiž ďalší nápad ministra financií, ako podporiť gastrosektor. Naveľa-naveľa súhlasil so znížením DPH pre gastrosektor. Ale len na jeden kvartál, aj to prvý v roku, ktorý býva najslabší. Podmienkou však bolo zníženie DPH pre zimné športoviská či lyžiarske vleky. Matovič však má jednu špeciálnu podmienku: keďže podľa neho prevádzkári gastrozariadení nepriznávajú celú tržbu, očakáva, že počas troch mesiacov zníženej DPH budú priznávať aspoň 70 percent z toho, čo zarábajú. Ak sa nezvýšia tržby, pôjde DPH na 20 percent. Ak sa zvýšia priznané tržby, štát viac zarobí, zostane nižšia DPH po celý rok.

Inak by štát prišiel o veľa peňazí. Viac, ako bude stáť vyvinutie a udržiavanie novej aplikácie, ktorú treba pre ďalší nápad ministra financií. Rodina sa navečeria v reštaurácii a hlava rodiny (alebo ten, kto platí) naskenuje bloček a štát mu pošle zaplatenú DPH. Podľa Matoviča by tento nápad mal znamenať nápor na reštaurácie a pozdvihnutie celého rezortu. O tomto nápade sa však bude ešte len hlasovať v parlamente. Ak dovtedy neprejde ministra financií chuť.