9 vlád, 14 ministrov školstva. Ich najväčšie škandály a prešľapy
31. 8. 2017, 16:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 12:49)

Zdroj: archív
Dvadsaťštyri rokov samostatného Slovenska, deväť vlád a štrnásť ministrov školstva. Vhodne obsadiť tento kľúčový rezort je podľa odborníkov problémom už dlhé roky. Reformy sa nedarí dotiahnuť do konca a káuz je požehnane. Ktorí ministri sa vo svojich funkciách „preslávili“ najväčšími škandálmi?
Zdroj: archív
Zdroj: Emil Vaško
Zdroj: Martin Domok
Galéria k článku
Na mená niektorých si možno už ani nespomeniete. Ich kauzy však zostávajú v pamäti aj roky po tom, ako z rezortu odišli.
Eva Slavkovská (SNS) 13. 12. 1994 - 30. 10. 1998
Prvú ponovembrovú a doteraz jedinú ministerku školstva sprevádzal škandál okolo tzv. „lektorských bytov“. Tie sa mali prenajímať zahraničným lektorom, nakoniec však vysvitlo, že mnohé z bytov ministerka „prihrala“ svojej rodine a kolegom. Slavkovskú preslávil aj Študentský pôžičkový fond. V jednej z jeho rád pôsobil dlhodobo aj neskorší minister školstva Peter Plavčan, pričom členovia fondu si dali neoprávnene vyplácať neprimerane veľké odmeny.
Zdroj: archív
Eva Slavkovská (SNS)
Martin Fronc (KDH) 16. 10. 2002 - 8. 2. 2006
Ministerského kresla sa ujal s veľ kými víziami. Jeho plány sa však nestretli s pochopením koaličných partnerov. Snažil sa napríklad spoplatniť vysoké školstvo, čo sa nepáčilo Ruskovej ANO. Po tom, ako na verejnosť unikli maturitné testy z matematiky, dal skúšku všetkým maturantom zopakovať. Za to ho zas kritizoval prezident Ivan Gašparovič.
Zdroj: Emil Vaško
Martin Fronc (KDH)
László Szigeti (SMK) 8. 2. 2006 - 4. 7. 2006
Vo funkcii sa ohrial len päť mesiacov, no stihol vyrobiť poriadny škandál. Už viac ako desať rokov čelí obvineniam z podvodu pri rekonštrukcii školskej telocvične. Viac ako 110-tisíc eur mal exminister poslať na prestavbu sály súkromnej spoločnosti. Pred súd sa má opätovne postaviť už 14. septembra.
Zdroj: Michal Smrčok
László Szigeti (SMK)
Ján Mikolaj (SNS) 4. 7. 2006 – 8. 7. 2010
Hoci na svojom poste vydržal celé funkčné obdobie vlády, vysvetľovať musel expresné vydávanie vysokoškolských diplomov, podozrenia z fingovaných alebo pochybne vyhodnotených tendrov najmä pri informatizácii školstva. Do škôl mal nakúpiť počítače za 22 miliónov eur z eurofondov, pričom pravidlá v tendri nastavil tak, že sa doň mohli prihlásiť len tri firmy. Jeden notebook od víťaznej firmy mal stáť aj tisíc eur.
Zdroj: archív
Ján Mikolaj (SNS)
Dušan Čaplovič (Smer-SD) 4. 4. 2012 - 3. 7. 2014
Štrajky nespokojných učiteľov vyvrcholili práve počas ministrovania Čaploviča. Do žiadnej väčšej reformy sa prvý šéf rezortu školstva za Smer-SD nestihol pustiť. Po narastajúcich podozreniach z pochybných obchodov, keď napríklad obstaral bez súťaže didaktické pomôcky za 525-tisíc eur a ministerstvo dostalo za to 100-tisícovú pokutu, minister vo funkcii skončil. Dohodol sa na tom s premiérom.
Zdroj: Július Dubravay
Dušan Čaplovič (Smer-SD)
Juraj Draxler (Smer-SD) 25. 11. 2014 - 23. 3. 2016
Musel riešiť pretrvávajúce štrajky učiteľov. Draxlera však „preslávila“ najmä kauza s predraženými sifónmi. Jeden sifón mal Štátny inštitút odborného vzdelávania vyjsť až na 271 eur, predražená mala byť údajne aj dodávka toaletného papiera.
Zdroj: archív
Juraj Draxler (Smer-SD)