7 dní do rozsudku v kauze Kuciak: Najemotívnejšie momenty, ktoré rozplakali aj tvrdých chlapov

Jedno z najemotívnejších pojednávaní sa konalo 14. januára, keď sa pred senát súdu ako svedkovia postavili rodinní príslušníci popravených snúbencov. Mama zavraždenej Martiny Kušnírovej  Zlatica obžalovaným položila hneď z úvodu svojej výpovede srdcervúcu otázku: „Chcem sa spýtať obžalovaných, prečo si dovolili siahnuť na život našich detí?“

Zlatica Kušnírová potom čelila otázke od obžalovanej Aleny Zsuzsovej, prečo o nej povedala, že môže za smrť jej dcéry. Matka zosnulej archeologičky svojou odpoveďou rozcítila tentoraz nielen všetkých prítomných, ale aj samotnú obžalovanú: „Keby na vašej obžalobe nebolo kus pravdy, neboli by ste tu. Boli by ste pri svojej dcére a ja by som mala svoju dcéru tiež doma alebo vo Veľkej Mači.“

Kušnírová na záver svojej výpovede povedala slová, ktoré už nenechali chladnými naozaj nikoho: „Niekedy som si to už uvedomila, ale niekedy nie. Pozriem sa na telefón, či nezavolá. Potom sa spýtam - prečo? Vrátim ten milión, všetko dám, len nech mi vrátia Martinku a Janka. Oni nezomreli na chorobu, oni boli zavraždení.“

Na tom istom pojednávaní sa pred senátom súdu predstavil aj brat Jána Kuciaka  Jozef. Od začiatku svojej výpovede hovoril smutným hlasom. Na jednu z otázok o rodinných vzťahoch odpovedal so slzami v očiach: „Veľmi sa na nich tešili rodičia, keď mali prísť. Už od siedmej ráno ich vykúkali cez bránu.“

Jozef Kuciak mladší potom opísal nielen skvelé vzťahy v ich rodine, ale aj Martinu Kušnírovú. Ani o spojení Jána a Martiny sa pri slovách neubránil slzám: „Bolo to veľmi dobré dievča. Jeho prvé a posledné.“

Novinárov brat sa potom nezúčastňoval na všetkých pojednávaniach, aby sa mal kto rodičom, ktorí na proces chodili, starať o hospodárstvo. O to ťažšie sa mu znášalo, čo sa na súde dialo: „Strašne som hrdý na rodičov, na Zlatku. Bolí to každý deň, ale budeme tam vždy, až pokiaľ konečne spravodlivosť neuzrie svetlo sveta! Boli by tam aj za mňa, aj za sestru, bojoval by každý rodič, každý súrodenec. Tú dieru v srdci už nič nezmení, ale nikdy si Martinku a Janka nedáme! Nech sa už nikdy nikomu nestane to čo nám.“

Na súde sa čítala aj Zsuzsovej výpoveď z prípravného konania. „Peniaze dostávala aj na sviatky, Vianoce a za dobré vysvedčenie,“ povedala Zsuzsová, ktorá na súde rada hovorila s krstným otcom svojej dcéry Marianom Kočnerom aj o peniazoch. Na to ju opäť schladila Zlatica Kušnírová: „To, čo sme my naučili naše deti, sa nedá získať ani od krstného otca, ani od kopy špinavých peňazí, ani z iných prostriedkov.“

K ďalším slovám Kušnírovej netreba nič dodávať: „Martinka s Jankom plánovali 3 deti. Chcem sa spýtať, prečo nás obžalovaní obrali o  možnosť mať 3 vnúčatá, o tú lásku našich detí? Viem, že vám to, čo my zažívame, nehovorí nič, lebo zjavne u vás zvíťazí láska k moci a peniazom.“

Doplnil ju otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak starší: „V tomto prípade, keď o sebe hovorí (Kočner, pozn. red.) ako o krstnom otcovi, tak to znie ozaj mafiánsky.“

Matka zavraždeného novinára Jana Kuciaková sa počas procesu veľmi nevyjadrovala, no keď sa dostala k slovu, tak jasne povedala, že sa o syna bála. Novinár ju však utešoval. „Povedal mi, že sa mu nemôže nič stať. Že to robí pre spoločnosť, aby bolo na Slovensku lepšie,“ povedala Jana Kuciaková.

Jej dcéra a Janova sestra Mária Kuciaková po jednom z pojednávaní na sociálnu sieť napísala: „Dnes som opäť raz obdivovala mojich rodičov. Že tam dokázali sedieť a pokojne počúvať to zviera. Ako odporne znevažuje ich syna. Ja sa bojím, že toľko síl by som nemala.“

Ak obžalovaných odsúdia, rodiny Kuciaka a Kušnírovej by mali dostať milión eur. Jozef Kuciak starší sa k týmto peniazom vyjadril nasledujúco: „Tá suma nepôjde pre nás. Nie sme ako Kočner, ktorý dal pre peniaze aj zavraždiť dvoch mladých ľudí.“

Sudkyňa najnovšie vytýčila s najväčšou pravdepodobnosťou posledné dva termíny. 31. júla by mali mať záverečné reči obhajcovia obžalovaných, ako aj samotný Kočner, Zsuzsová a Tomáš Szabó. 5. augusta by mal s najväčšou pravdepodobnosťou padnúť rozsudok.