Jedno z najemotívnejších pojednávaní sa konalo 14. januára, keď sa pred senát súdu ako svedkovia postavili rodinní príslušníci popravených snúbencov. Mama zavraždenej Martiny Kušnírovej  Zlatica obžalovaným položila hneď z úvodu svojej výpovede srdcervúcu otázku: „Chcem sa spýtať obžalovaných, prečo si dovolili siahnuť na život našich detí?“

Zlatica Kušnírová potom čelila otázke od obžalovanej Aleny Zsuzsovej, prečo o nej povedala, že môže za smrť jej dcéry. Matka zosnulej archeologičky svojou odpoveďou rozcítila tentoraz nielen všetkých prítomných, ale aj samotnú obžalovanú: „Keby na vašej obžalobe nebolo kus pravdy, neboli by ste tu. Boli by ste pri svojej dcére a ja by som mala svoju dcéru tiež doma alebo vo Veľkej Mači.“

Kušnírová na záver svojej výpovede povedala slová, ktoré už nenechali chladnými naozaj nikoho: „Niekedy som si to už uvedomila, ale niekedy nie. Pozriem sa na telefón, či nezavolá. Potom sa spýtam - prečo? Vrátim ten milión, všetko dám, len nech mi vrátia Martinku a Janka. Oni nezomreli na chorobu, oni boli zavraždení.“