Reklama

Za prvých 100 dní vlády dostali RIADNU NAKLADAČKU: Zlízol si to Matovič, Remišová aj Kollár!

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    100 dní vlády pohľadom politológa Radoslava Štefančíka
    Reklama

    Premiér Igor Matovič je človek, ktorý nie je schopný uvedomiť si svoju chybu, a šéf parlamentu Boris Kollár je aj tam, kde ho netreba. Aj takto zhodnotil prvých 100 dní vlády politológ Radoslav Štefančík. V rozhovore pre Plus JEDEN DEŇ prezradil, ktorý z ministrov ho najviac prekvapil, kto má najťažšiu situáciu a kto odvádza najlepšiu prácu.

    Ako hodnotíte prvých 100 dní súčasnej vlády?​

    - Prvých 100 dní sa, samozrejme, hodnotí veľmi ťažko, a to predovšetkým preto, že Igor Matovič vstupoval do obdobia rozbehnutej pandémie, čo je situácia, s ktorou sa žiadna vláda nestretla. Pri niektorých rozhodnutiach bolo badať nekompetentnosť, ale aj to, že boli urobené nepremyslene a náhle. Príkladom je obmedzenie cestovania pred Veľkou nocou. Zároveň sa asi okrem SaS vo vláde nachádzajú veľmi neštandardné subjekty a OĽaNO sme zatiaľ ani politologicky nijako neuchopili, pretože sa toto hnutie podobá skôr na ekonomický záujmový spolok. Za ľudí je v útlme a úpadku a Sme rodina je taktiež subjektom, ktorý je veľmi náročné uchopiť. SaS je zase politickou stranou s pár členmi, ale z týchto politických strán je nepochybne najkompetentnejšia.​

     Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie Igora Matoviča?​

    - V týchto ťažkých situáciách sa Igor Matovič ukázal ako človek, ktorý nie je schopný uvedomiť si svoju chybu. Namiesto toho hľadal, na koho by prešľapy svojho kabinetu zhodil. Myslím si, že do vlády vstupoval ako opozičný líder a dlho sa tejto nálepky nevedel zbaviť. Kritizoval všetko okolo seba namiesto toho, aby si uvedomil, že je na opačnej strane a zodpovednosť má v rukách on.

    Igor Matovič tvoril vládu s povesťou šaša a pajáca a dlhé týždne si tento prívlastok ďalej živil. Ak ho porovnáme s Robertom Ficom, tak je to úplne iný typ politika, ktorý odlišne komunikuje aj so svojimi voličmi. Je to však beh na krátku trať a myslím si, že mu to dlho nevydrží. Veľmi ľahko ho môže prekročiť dominantnejší rečník, ako je Peter Pellegrini, ale aj činorodejší politik, ako je pán Kollár.​

    Na snímke v popredí predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) a v pozadí predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) po schválení programového vyhlásenia vlády na 6. rokovaní NR SR v Bratislave 30. apríla 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák Jaroslav Novák

    Čo sympatie Igora Matoviča, ale aj OĽaNO voči lídrom Poľska a Maďarska?​


    - Zdvihnutým varovným prstom je akýkoľvek prejav sympatií či už k Poľsku, alebo Maďarsku. Rovnako svoj obdiv týmto krajinám adresoval Andrej Danko, čím sa z môjho pohľadu diskvalifikoval ako predseda NR SR. Takéto sympatie a opieranie sa o spomenuté modely svedčia o nekompetentnosti a o tom, že zmysel pre demokraciu nie je dostatočne vyvinutý.​

    Odborníci súčasnej vláde vyčítajú zlyhania v ekonomickej oblasti, príliš pomalú pomoc, ale aj chýbajúcu víziu rozvoja krajiny do budúcnosti, a to najmä v porovnaní s predchádzajúcou vládou. Ako to hodnotíte vy?​

    -  Ja by som minimálne nehodnotil pozitívne predchádzajúcu vládu z pohľadu ekonomických ukazovateľov, pretože v týchto prípadoch treba vždy porovnávať s okolitými štátmi a EÚ. Hospodársky rast na Slovensku nebol vďaka vláde Smeru-SD, ale napriek tejto vláde. Nízka nezamestnanosť, ktorou sa predchádzajúca vláda hrdí, bola v celej EÚ aj v krajinách V4.

    OĽaNO ani nikto z vládnej koalície za hospodársky prepad nemôže. Koronavírus odhalil práve aj ekonomické chyby predchádzajúcich vlád, pretože ak sa dlhodobo sústredíme len na jedno odvetvie hospodárstva, čo je u nás automobilový priemysel, tak niekde robíme veľkú chybu. Musíme sa zo situácie poučiť a hospodárstvo pretransformovať. Treba však povedať, že kríza tvrdo zasiahne aj krajiny, ktoré žijú z cestovného ruchu ako napríklad Chorvátsko.​

    Zatiaľ však nie je jasné, akým smerom sa bude Slovensko pod touto vládou uberať a ktiritci hodnotia vládu ako nekompetentnú. Ako to vnímate vy?​


    - Súčasná vláda je tvorená len jednou politickou stranou, ktorá má reálne skúsenosti z exekutívy. Paradoxom je, že práve táto strana pomáhala zboriť koalíciu, v ktorej sa nachádzala. Treba však poznamenať, že politikom sa človek nerodí, ale stáva sa ním vďaka skúsenostiam. Igor Matovič bol zatiaľ predovšetkým opozičným poslancom, okrem krátkeho obdobia, keď podporoval-nepodporoval vládu Ivety Radičovej, takže exekutívna funkcia mu chýba a môže to vyznievať nekompetentne.​

    Musíme si uvedomiť, že je v úrade prvé tri mesiace a ja by som mu nekompetentnosť nevyčítal. Pozrime sa napríklad na Roberta Kaliňáka, ktorý pôsobil ako mimoriadne kompetentný minister vnútra, ale nikto z nás by ho asi späť v žiadnej funkcii nechcel. Dôležité je, aby na rozhodujúcich ministerských postoch sedeli kompetentní ľudia a vedeli, ktorou cestou má Slovensko ísť.

    Tejto vláde sa vyčíta množstvo mocenských zásahov, ale na druhej strane, ak si predstavíme, že sme tu mali 12 rokov vládu Smeru-SD, tak je pochopiteľné, že tak ako si svojich ľudí dosadzoval on, tak o to budú mať záujem aj súčasné koaličné strany. Kompetentnosť  nie je otázkou vzdelania, ale odbornosti. Stačí sa pozrieť na Martina Schultza, ktorý vysokú školu nemá a dotiahol to v minulosti na šéfa európskeho parlamentu. Dôležité je, ako si ministri poradia a akými sa obklopili štátnymi tajomníkmi. Tí sú často omnoho dôležitejší než samotní ministri.​

    Zdroj: Martin Baumann

    Na snímke zľava minister financií SR Eduard Heger, premiér SR Igor Matovič, minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (všetci OĽaNO) prichádzajú na rokovanie 16. schôdze vlády SR v Bratislave 30. apríla 2020. FOTO TASR - Martin Baumann

    Ak sa pozriete na kompetentnosť, ktorý rezort vám napadne ako prvý?​


    - Mimoriadne kompetentných štátnych tajomníkov si vybral minister školstva Branislav Gröhling. Myslím si, že súčasný minister školstva nie je odborníkom na vysoké školy, ale skôr na iný typ vzdelávania a svoj hendikep nahradil práve odborníkmi na pozíciách tajomníkov. Preto mi napadol ako prvý.​

     

    Ako vníma odborník jednotlivé ministerstvá, sa dočítate na ďalšej strane...

    Ako sa podľa vás darí ministerstvu financií pod vedením Eduarda Hegera (OĽaNO)?​


    - Pán Heger je takou sivou myšou, ktorá sa ťažko hodnotí, pretože pred jeho nástupom na ministerstvo financií sme o ňom veľa nepočuli a aj v klube OĽaNO bol skôr nenápadným typom človeka. Nemyslím si, že by mal nejaké rozhodujúce slovo, a to napriek tomu, že nie je len ministrom financií, ale aj podpredsedom vlády.

    Myslím si, že je pod silným vplyvom Igora Matoviča. Ak sa mu spolu s Národnou bankou bude dariť držať financie v plusových číslach, tak to bude len dobre. Čo sa týka štátnych tajomníkov na ministerstve financií, tak úprimne ani neviem, kto tam je.​

    Zdroj: Norbert Skaličan

    Diera v štátnom rozpočte bola už na konci mája tri milióny eur.

     Ako na vás zapôsobil Richard Sulík na čele hospodárstva?​

    - Tam treba odlíšiť jeho „ministrovanie“ a pôsobenie vo vláde ako také. Richard Sulík je vo vláde politicky najkompetentnejší, a predsa vo vláde ťahá za kratší koniec. Má skúsenosť s pôsobením vo vládnej koalícii, hoci bol tým človekom, ktorý Ivete Radičovej hodil polená pod nohy. Svoju robotu si robí dobre a snaží sa, aby Slovensko ekonomicky fungovalo napriek kríze. Otázne je, či sa s Igorom Matovičom dokážu zhodnúť a niekedy to vyzerá, akoby ho Igor Matovič mal potrebu šikanovať a vyvršovať sa na ňom.​

     Čím si to vysvetľujete?​


    - Samoľúbosťou Igora Matoviča a nešťastným spôsobom komunikácie Richarda Sulíka, ktorý ho počas korony kritizoval na sociálnych sieťach. Igor Matovič je psychicky dostatočne nezrelý na to, aby takúto kritiku prežil. Necháva to na ňom vplyv a následne sa potrebuje vyventilovať. V každom prípade ich prekáračky vo verejnom priestore, najmä počas prvých 100 dní, na verejnosť nepôsobia dobre. Najmä preto, že hovoríme o osobných animozitách.​

    Zdroj: Pavel Neubauer

    Na snímke zľava podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Richard Sulík (SaS), predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) a minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) počas rokovania 26. schôdze vlády SR 24. júna 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer

    Mali by osobné spory zasahovať do politických rozhodnutí či pozícií jednotlivých ministrov?​


    - V žiadnom prípade nie. Osobné konflikty by sa do politických rozhodnutí nemali vôbec pretavovať. Ak sa pozriete na zlatú éru Roberta Fica, on osobné konflikty nikdy neťahal do politiky a rovnako na verejnosti nepral špinavú bielizeň, a zrejme aj preto bol Smer-SD stabilnou stranou. Ak ministri ventilujú svoje osobné roztržky na sociálnych sieťach, tak to nepôsobí dobre na celkový obraz tejto vlády.​
     

    Ktorý rezort na vás počas prvých 100 dní zapôsobil najviac?​


    - Vzhľadom na obdobie koronakrízy je mimoriadne náročné vybrať jeden rezort, pretože na rôzne ministerstvá sa kladú na základe okolností rôzne nároky. Najviac sledovaný bol nepochybne minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Úprimne ma svojou prácou prekvapil Ján Budaj (OĽaNO), o ktorom som mal po jeho vymenovaní výrazné pochybnosti a zatiaľ to vyzerá, že zbytočne. Myslím si, že svojej úlohy sa ujal veľmi dobre a uvidíme, ako dopadne jeho rozpor s predsedom vlády Borisom Kollárom, čo sa týka Muránskej planiny. Skvelú prácu odvádza aj pán Ivan Korčok na ministerstve zahraničných vecí, ktorý počas pandémie zapôsobil najmä riešeniami problémov s repatriáciami.  Pochváliť treba aj Jaroslava Naďa na rezorte obrany. Spokojný som aj s pôsobením pána Mičovského na pôdohospodárstve, ktorý sa venuje odkrývaniu korupcie a rôznych káuz. ​

    Zdroj: npk

    Minister školstva Branisla Gröhling diskutoval v škôlke na Tpoloľovej ulici v Nitre s pedagógmi. Medzi témami boli aj deti so zdravotným postihnutím.

    Ako dopadol v hodnotení rezort zdravotníctva, sa dozviete na ďalšej strane...

    Ako vnímate úspešnosť rezortu zdravotníctva, ktorý bol počas pandémie pod drobnohľadom? Rozhodlo to, že Slováci si dobre uvedomujú stav zdravotníctva?​


    - Áno a pán Krajčí to na čele zdevastovaného rezortu nemal jednoduché. Negatívny zážitok s návštevou zdravotníckych zariadení má či už priamo, alebo sprostredkovane každý občan, a to najmä v okresných nemocniciach. Celý proces riadenia bude pre ministra náročný a pán Krajčí ma smolu, že hoci za stav zdravotníctva nemôže, je možné, že sa nevyhne kritike. My dobre vieme, čo sa v rezorte zdravotníctva dialo v posledných rokoch a nezostáva nám nič iné, než mu držať palce a tešiť sa, že mu nechýbajú ambície. Jeho sporné vyjadrenia pochádzali z predchádzajúceho obdobia a myslím si, že svetonázor a odbornosť by mali byť výraznejšie oddelené. Zaujímavé je odhodlanie, s akým odvolával šéfov nemocníc, pričom pri niektorých prípadoch aj bez dostatočného vysvetlenia.​
     

    Ako hodnotíte rezort kultúry?​


    - Kultúru výrazne poznamenala koronakríza a s ňou súvisiaca nútená prestávka. Rozhodnutia ministerky Milanovej úplne zanikli v rozličných iných problémoch, ktoré vláda riešila. Aj pani ministerka Milanová teda patrí do skupiny členov vlády, ktorej práca sa veľmi ťažko hodnotí.​

    Zdroj: Pavel Neubauer

    Na snímke ministerka kultúry SR Natália Milanová počas prehliadky výstavy Milan Rastislav Štefánik. Generál – Osloboditeľ v priestoroch Bratislavského hradu 21. mája 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Pavel Neubauer

     Pred voľbami sa skloňovalo vedenie rezortu vnútra, ktoré obsadil Roman Mikulec z OĽaNO. Ako vás oslovilo jeho doterajšie pôsobenie?​


    - Akoby na to pán Mikulec ani nebol pripravený a chýba mi predovšetkým kompetencia prezentovať témy jasnejšie, zreteľnejšie a s väčšou razanciou. Ministerstvo vnútra je práve tým ministerstvom, kde bolo počas koronakrízy urobených niekoľko chýb, čo sa ťažko napráva, a minister sa preto dostáva do negatívneho svetla. Sporné je aj obsadzovanie okresných úradov, hoci chápem, že ich táto vláda chce vymeniť. Napriek tomu ostáva otázkou, ako budú títo šéfovia nominovaní a vyberaní. Ak sa pozrieme na bývalé vyjadrenia OĽaNO, tak nominácie, ktorých základom je, že toto je môj spolužiak zo strednej alebo z vysokej školy, sú neprípustné. Okresné úrady by zároveň určite nemali byť pod palcom len jednej strany, pretože tieto úrady tvoria rôzne odbory, a teda argument ministrom vnútra neobstojí. Vyhovujúci by bol kandidát vlády.​
     

    Spomenuli ste, že niektorí členovia vlády ťahajú za kratší koniec. Vedeli by ste špecifikovať - ktorí?​


    - Určite k nim patrí aj ministerka Mária Kolíková. Má to problematické, pretože vládna koalícia má predstavu, že niektoré posty bude obsadzovať mocensky. Patrí k nim aj post generálneho prokurátora a je zrejmé, že pani ministerka mala predstavu, že výber bude prebiehať transparentnejšie a bez vopred preferovaného výsledku. Na druhej strane je to ministerka, ktorá pripravuje množstvo pozitívnych zákonov.​

    Zdroj: Jakub Kotian

    Na snímke ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) počas rozhovoru pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. V Bratislave, 9. júna 2020 FOTO TASR - Jakub Kotian


    Ako vníma politológ stranu Borisa Kollára, sa dočítate na ďalšej strane ...

    Objavujú sa aj názory, ktoré tvrdia, že hnutie Sme rodina pôsobí dojmom, akoby vyhralo voľby. Verejnosti, ale aj odborníkom prekážajú predovšetkým sporné nominácie. Aký je váš názor?​


    - Hnutie Sme rodina určite dostalo viac, než si zaslúžilo, ale to nás nesmie prekvapovať. Musím zdôrazniť, že ak ide o pevnosť koalície, tak matematická úmera neplatí. Minulosť pána Kollára je známa, ako aj jeho styky s bratislavským podsvetím. Rovnako je známa minulosť pani Krištúfkovej. Zaujímavé je aj to, že v hnutí Sme rodina sú viacerí bývalý členovia Smeru-SD. Ľudia, ktorí ťažili z predchádzajúcich koalícií, hľadajú cestičky aj do súčasnej vlády a Sme rodina by mohla byť ich vstupnou bránou.​
     

    Ako vnímate Borisa Kollára na čele parlamentu?​


    -  Borisovi Kollárovi sa nedá uprieť, že je aktívny a vidieť ho často aj tam, kde ako predseda parlamentu nemá čo robiť. Či už sa to týka jeho účasti počas povodní, kam má chodiť premiér a minister vnútra, či Muránskej planiny, ktorá s jeho funkciou nijako nesúvisí. Nelogická bola aj jeho účasť na zasadnutí Rady RTVS pod dozorom parlamentného  výboru, kde Boris Kollár nemal čo robiť, rovnako ako prezentácia postoja k Matici slovenskej.  Zároveň sa pozitívne vyjadroval na margo nominantov bývalej koalície na post policajného prezidenta, ale aj GR RTVS.  Tak ako si psy značkujú svoj priestor, tak si Boris Kollár árenduje to, kde chce pôsobiť.​

    Na snímke predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár prichádza na snem hnutia Sme rodina v Bratislave 6. júna 2020. FOTO TASR - Jaroslav Novák Jaroslav Novák

     Keď sa pozriete na jednotlivé ministerstvá, je niečo, v čom by podľa vás mali pridať?


    - Táto vláda si zaumienila, že bude iná než predchádzajúce vlády a zdá sa, že v mnohých veciach aj bude. Ak sa pozrieme na to, ako sa snažia uchopiť v OĽaNO moc a zabúdajú na svoje vyjadrenia z opozičného obdobia, tak to je niečo, čo tejto vláde určite nesvedčí. Komunikácia s ľuďmi sa niekde zastavila a akoby to jediné relevantné boli posty predsedu vlády na sociálnych sieťach. Dôležité je, aby aktuálne otázky, ktoré sa riešia, riešili kompetentne. ​

    Prestrelka momentálne prebieha medzi Veronikou Remišovou a Petrom Pellegrinim v súvislosti s odpočúvaním vlády.  Ako vnímate pôsobnosť pani Remišovej vo vláde?​


    - Pani Remišová je momentálne v zložitej situácii, pretože upozornila na niečo, čo politici, ale aj niektorí odborníci za problém nepovažujú. Do tohto problému sa dostala svojím zavinením a ja momentálne neviem posúdiť, nakoľko kauza Govnet je alebo nie je problémom. Ak sa náhodou sekla, tak to určite nebude pôsobiť dobre a poškodí to jej renomé. Zároveň je však pani Remišová ďalším kolieskom vo vláde, ktorý bojuje proti korupcii.

    Vo vzťahu k eurofondom to bude mať veľmi zložité, pretože aj Richard Sulík sa svojho času vyjadril, že tieto európske zdroje sa stali synonymom pre klientelizmus. Má pred sebou veľký Augiášov chliev, ktorý bude treba dobre vymiesť. Zrejme narazí na tvrdých protivníkov, ktorí sa na tieto štruktúry vedia napájať a nezbohatli vďaka poctivej robote. Bude terčom útokov mnohých, a ak svoju úlohu zvládne, tak si zapíše veľa plusových bodov.

    Čo sa týka informatizácie, tak tá na Slovensku kompletne zlyháva a je v plienkach. Pani Remišová bude musieť v týchto témach zásadne pridať, hoci ak by ste sa ma opýtali, čo robil dlhé mesiace v súvislosti s týmito témami pán Raši, tak vám nebudem vedieť odpovedať. Pani Remišová má pred sebou veľmi veľa práce.

    Zdroj: Jakub Kotian

    Na snímke vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová a vľavo vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) počas prijatia v Prezidentskom paláci 18. júna 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

    Anketa

    Ako to vnímate vy? Ste spokojní so súčasnou vládou?

    Prečítajte si tiež: