Sceľovanie pozemkov NENAPREDUJE. Zúfalí sú nielen MAJITELIA POZEMKOV, ale aj STAROSTOVIA obcí

Vlastníte veľa pozemkov a chcete ich spojiť do jedného? Dá sa to, má to však jeden háčik. Trvá to nehorázne dlho. Sceľovanie pozemkov je proces, pri ktorom dochádza k spojeniu rozdrobených a rozptýlených pozemkov jednej osoby. Cieľom je jednoduchšie aj ekonomickejšie zaobchádzanie s majetkom vlastníka. „Sceľovanie pozemkov, takzvané pozemkové úpravy, prinesú významné výhody vlastníkom, obciam, štátu i krajine, či už pôjde o zhodnotenie pozemkov vlastníkov, realizovanie investícií, nižších nákladov pre štát pri výstavbe infraštruktúry, alebo zlepšenie ochrany prírody a udržiavanie vody v krajine," uviedla bývalá šéfka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (59) v roku 2019 pri predstavovaní plánov na komplexné sceľovanie pozemkov.

Podľa rezortu pôdohospodárstva sú pozemkové úpravy dnes jediným komplexným nástrojom usporiadania pozemkového vlastníctva, pretože riešia nielen racionálne priestorové rozmiestnenie pozemkov a odstránenie rozdrobenosti pozemkov, ale umožňujú aj vykonanie ďalších opatrení v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy, ekológie, protipovodňovej ochrany územia a celkovej revitalizácie vidieka. Tieto procesy sceľovania pozemkov však trvajú veľmi dlho a všetkým zúčastneným už dochádza trpezlivosť. Od roku 2019 sa so väčšine katastrov nič nezmenilo.

Problémy s pomalým sceľovaním pozemkov vníma aj starosta obce Malá Lehota Dušan Pacalaj. Podľa jeho vyjadrenia, návrhy na sceľovanie pozemkov v jeho obci prišli už pred 2 rokmi. Odvtedy však nenastal žiadny posun. „Prípravné konanie pozemkových úprav u nás bolo zahájené v decembri roku 2022 a koniec mal byť v júni 2023. Dnes už máme druhý polrok 2024 a okrem toho, že mám zoznam pozemkov, sa nič neudialo," prezradil nám v rozhovore. Starosta obce Malá Lehota hovorí o stovkách až tisícoch pozemkov, ktoré by mali podliehať pozemkovým úpravám. „Ak to niekto schváli a začneme sa tomu naozaj naplno venovať, tak to bude beh na strašne dlhú trať. Čakám na to už tak veľmi dlho, že aby som pravdu povedal, už asi ani veľmi tomu neverím, že sa niečo v tomto ohľade zmení," priznal starosta Pacalaj.

Podľa Pacalaja v susednej obci Hronský Beňadik trvali pozemkové úpravy 4 roky. Hronský Beňadik má rozlohu 9,2 km², zatiaľ čo obec Malá Lehota až 22,8 km². Ide tak o podstatne väčšiu plochu, na ktorej je potrebné komasáciu vykonať. Podľa vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva, ktorému šéfuje Richard Takáč (42), minister rezortu každý rok predkladá na rokovaní vlády zoznam katastrálnych území s najväčšou naliehavosťou pre začatie pozemkových úprav.

K celej situácii sa nám vyjadril aj agrorezort pod Takáčovým vedením. Podľa nich proces pozemkových úprav sa v súčasnosti vykonáva v 171 katastrálnych územiach. Ešte v auguste 2019 schválili plán, na základe ktorého chcú vykonať pozemkové úpravy vo vyše 3 500 katastrálnych územiach v priebehu 30 rokov. Ročné náklady odhadli na 30 miliónov eur. V horizonte 30 rokov sa tak pozeráme na výdavky v celkovej výške 900 miliónov eur. Pri schvaľovaní zákona v roku 2019 bolo pripomenuté, že do každej obce príde proces komasácie raz za 150 rokov. Zákon tak musel byť navrhnutý precízne a dôkladne. Výhrady k nemu však mala bývalá prezidentka Zuzana Čaputová (51), ktorá pôvodný návrh v roku 2019 vetovala.

Ministerstvo pripomína, že proces pozemkových úprav je mimoriadne komplexný a zložitý proces, ktorý súvisí s novým usporiadaním vlastníctva pozemkov jednotlivých účastníkov konania v danom katastrálnom území, ako aj s celkovým usporiadaním územia, ako je cestná sieť, ekologické či protipovodňové ochrany, ale aj krajinotvorné prvky. „Po doterajších skúsenostiach so spracovaním pozemkových úprav ministerstvo zvažuje zefektívnenie procesu pozemkových úprav s garanciou práv všetkých účastníkov konania," uviedlo ministerstvo vo vyjadrení. Konkrétne riešenia doposiaľ nepriniesli.