RISK či ZISK? Po vstupe Ukrajiny do EÚ budú mať slovenskí farmári MEGAPROBLÉM!

Ukrajina sa zaraďuje v rámci poľnohospodárstva medzi svetové veľmoci. Obhospodaruje územie zodpovedajúce jednej tretine poľnohospodárskej výmery všetkých krajín Európskej únie (EÚ) spolu. Po jej vstupe medzi členské štáty môže nastať obrovský problém. Podľa všetkého zahltí európsky trh obilninami a olejninami, teda tým, čo pestujeme aj na Slovensku. Ako sa s tým vysporiadajú pestovatelia? K situácii sa vyjadril aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč (42) a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

Podľa stanoviska, ktoré nám poskytol rezort pôdohospodárstva, aktuálna situácia je taká, že možnosti a riešenia sa stále hľadajú. „Hlavnou výzvou slovenského pôdohospodárstva je zabezpečenie zdravých a kvalitných potravín za primerané ceny. V rámci sektora o tom vedieme sociálny dialóg s partnermi a spoločne hľadáme možnosti riešení," vyjadril sa agrorezort s tým, že potreba vymeniť časť momentálne pestovaných plodín je reálna a vážna.

SPPK pre nás podčiarkla, že vstup Ukrajiny do EÚ je veľmi citlivou témou. „Európska komisia deklaruje vôľu prijať Ukrajinu za člena EÚ v čo najskoršom možnom termíne. Doposiaľ v prípade rozširovania Európskeho spoločenstva o nových členov nikdy orgány a členovia EÚ podobnej výzve nečelili," reagovala komora. SPPK si myslí, že do rokovaní o podmienkach vstupu Ukrajiny do EÚ majú byť v čo najväčšej miere zapojení predstavitelia členských štátov, na ktorých práve dosah ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie v prípade jej vstupu na spoločný európsky trh môže a, zrejme, aj bude mať ten najnegatívnejší dosah. Za tieto krajiny možno jednoznačne považovať práve členské štáty EÚ priamo hraničiace s Ukrajinou, čiže aj Slovensko.

„Ak sa máme zamýšľať nad diverzifikáciou výroby, tak treba uvažovať o intenzívnejšom pestovaní plodín v rámci špeciálnej rastlinnej výroby. Musíme viac pestovať zeleninu, ovocie, zemiaky, vinič a venovať sa živočíšnej výrobe," tvrdí komora. Poľnohospodári však musia novej plodine prispôsobiť ďalšie dôležité činitele. Je potrebné dopredu premýšľať nad zmenou technológie, mať vopred vybraných nových dodávateľov techniky, osív či hnojív, ktoré priamo súvisia s pestovaním novej plodiny. Zmena tak vôbec nemusí byť jednoduchá a časovo nenáročná. Zatiaľ čo niektoré plodiny dokážu dať úrodu hneď na ďalšiu sezónu po vysiatí, napríklad taký vinič potrebuje čas aj niekoľko rokov.

Pri diverzifikácii však nejde len o zmenu pestovanej plodiny. SPPK pripomína, že s takou rozsiahlou zmenou sú spojené aj ľudské faktory: „Novej plodine treba prispôsobiť aj výber zamestnancov, ktorí ju budú ošetrovať, starať sa o ňu a ich počet. Okrem toho je kľúčové aj to, aby si zohnali odberateľov novej plodiny, ktorú vypestujú. Hľadanie odbytu je kľúčové, keďže nie je dôležité plodinu len vypestovať, ale ju aj so ziskom predať," ozrejmila potravinárska komora. Zmenám sú však otvorení: „Diverzifikáciu vítame a podporujeme. Má svoje veľké výhody, napríklad rozloženie podnikateľských rizík, stabilizovanie a dlhodobú udržateľnosť kvality pôdy," prezradili SPPK.

„Slovenská republika má schválený Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027, ktorého cieľom je rozvíjať najmä tie sektory, ktoré prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu pre slovenský vidiek, životné prostredie a spoločnosť. V tomto ohľade ide primárne o živočíšnu výrobu, ovocie a zeleninu, zemiaky, chmeľ a cukrovú repu," načrtol agrorezort svoje plány na najbližšie roky. Minister Takáč aj SPPK sa tak zhodujú v tom, že je potreba pestovať viac ovocia a chovať viac hospodárskych zvierat.

A čo odporúčajú pestovateľom? "Nateraz je predčasné hovoriť o konkrétnych krokoch. Aktuálne sme vo fáze príprav analytických materiálov, výstupom ktorých bude aj nastavenie podpôr v novom programovacom období po roku 2027 aj v súvislosti so vstupom Ukrajiny do EÚ," vyjadrilo sa ministerstvo pôdohospodárstva na otázku, aké ďalšie opatrenia chystajú.

Podľa SPPK je potrebné a kľúčové, aby sa správne a citlivo nastavili pravidlá, za ktorých sa Ukrajina v budúcnosti môže stať členom EÚ bez toho, aby súčasní členovia v odvetví poľnohospodárstva neutrpeli kritické straty.