Pri Bratislave skúmali najväčšie1300 rokov staré pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu

Stačilo vyplniť jednoduchý prihlasovací formulár, a mohla sa začať zážitková cesta pri spoznávaní aké atraktívne dokážu byť naše dejiny a ako pracujú archeológovia. A hlavne aké výnimočné, je na Slovensku, pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu. To je len niekoľko momentov, na ktoré chceli archeológovia pod vedením Milana Horňáka poukázať. Ten viedol výskum odkrývania 1 300 rokov starého pohrebiska v Podunajských Biskupiciach už v roku 2017. Po šiestich rokoch sa vrátil s tímom na lokalitu, aby vo výskume netradičným spôsobom pokračovali.

Archeológovia nechceli, aby sa výstavbou diaľnice D4R7 výskum tejto lokality skončil. Zostalo tu množstvo neodkrytých hrobov. „V roku 2017 sme ich vykopali 485 a minimálne ďalších 400-450 tu zostalo nedotknutých a čakalo na skúmanie“, hovorí zanietene Milan Horňák. Pohrebisko sa často označuje ako Avarské. Nezodpovedalo to však celkom realite. „Sú tu hroby Avarov, ale aj Slovanov a možno aj príslušníkov iných v tom čase tu žijúcich kmeňov“, vysvetľuje Horňák.

Na tomto mieste žili Slovania s Avarmi podľa archeológov v symbióze, možno viac ako 100 rokov. Podľa kostier, ktoré tu archeológovia postupne odkrývajú, sa nedá celkom identifikovať, kto je kto. Jedinou výnimkou sú podľa Horňáka hroby, v ktorých boli pochovaný bojovníci aj s koňmi. Toto bola podľa archeológa výsostne záležitosť Avarov. „Bol to prejav statusu a honoru. Významní bojovníci boli pochovávaní aj s výzbrojou. Čím dôležitejší bol bojovník alebo vyššie postavený v hierarchii kmeňového zväzu, tým mal honosnejší hrob,“ vysvetľuje Milan Horňák.

Výskum vzbudil aj tento rok záujem v radoch verejnosti. Výskumu sa zúčastnili záujemcovia rôzneho veku, od mladých vysokoškolákov až po čiperných dôchodcov. „Veľmi nás tešilo, keď sme videli ako ľudia spokojne odchádzajú plný dojmov. Pod našim odborným dohľadom videli aká je každodenná práca archeológov. A aj keď nie je úplne taká ako si ju predstavovali podľa Indiana Jonesa, mohli precítiť to vzrušenie z nečakaného objavu, keď sa pri výskume objaví kostra," dodáva Milan Horňák.

Medzi prihlásenými boli rôzni ľudia. „Bola tu napríklad jedna mladá mamička, ktorú prihlásil jej manžel, pretože kedysi chcela byť archeologičkou, a aby si takto aspoň na jeden deň oddýchla na materskej dovolenke, alebo k nám priviedla jedna mama svojho 13 ročného syna, ktorý pre zmenu by raz chcel byť archeológom “ prezradil Milan Horňák.

Pre tých, ktorí si chceli nálezisko iba pozrieť, zabezpečili organizátori tzv. „archeobus“. Išlo o linku MHD, ktorá 2 krát počas dňa vozila  záujemcov o výskum  priamo na nálezisko, kde ich čakal sprievodca s výkladom. Výskum pohrebiska bude trvať do konca tohto roka. Vyzdvihnuté nálezy poputujú do depozitu Pamiatkového ústavu a budú podrobené ďalšiemu skúmaniu.

Kočovný kmeň Avarov prišiel do Podunajskej nížiny v 6 storočí zo Strednej Ázie. Nebezpečenstvo predstavovali pre Byzantskú aj Franskú ríšu z dôvodu dobre organizovanej armády, kde vynikalo jazdectvo. Byzantská ríša im platila tzv. tribút – poplatok za mier. Napriek tomu ju Avari napadli, zaútočili na Konstantinopol (Istanbul) a Solún. Utrpeli však porážku, čo využil franský kupec Samo. Pod jeho vedením získali Slovania nezávislosť a avarský zväz sa rozštiepil. Po smrti Sama získali Avari nadvládu späť, no stále viac vrcholil ich spor s Franskou ríšou. Jej panovník Karol Veľký následne v niekoľkých vojenských výpravách Avarov definitívne porazil a v 9. storočí Avari už takmer prestali existovať.