Posledný komunistický prezident Husák takmer dostal trest smrti! Aký bol jeho súkromný život?

Životná cesta Gustáva Husáka za začala v Dúbravke pri Bratislave. Narodil sa do nemajetnej rodiny 10. januára 1913. Pokrstili ho menom Augustín, ktoré používal v oficiálnych dokumentoch do roku 1945. V roku 1914 mu zomrela matka a otec musel narukovať do prvej svetovej vojny. Husákova babka sa tak musela starať o tri deti počas vojny, čo nevyhnutne znamenalo chudobu a hlad. Husákov otec Nikodém sa našťastie z vojny vrátil, ale ako invalid. Po krátkom čase sa Nikodém Husák oženil s vdovou Máriou Vilemovou, ktorá sama mala dve deti. V roku 1922 sa im narodil ďalší syn. V malom dome spolu žilo neuveriteľných 9 ľudí.

Hoci jeho otec bol istý čas starostom Dúbravky, aj tak trpel nedostatkom financií. Chcel, aby malý Gusto pomáhal na gazdovstve. Farár aj učiteľ si však všimli nadanie mladého Husáka a nakoniec mohol ísť študovať na gymnázium. Tam sa mu darilo a zaujímal sa o spoločenské dianie. Začali mu imponovať myšlienky komunizmu a po nástupe na Právnickú fakultu UK sa stal oficiálne členom Komunistickej strany.

Na vysokej škole sa aktívne zapájal do rôznych spolkov a stal sa rešpektovaným študentským lídrom. Politika sa preňho stala prvoradá a v polemikách bol známy ostrým slovníkom. Počas sa zoznámil s krásnou a inteligentnou Magdou Lokvencovou, s ktorou sa v roku 1938 aj oženil. V tom istom roku sa stal aj doktorom práv.

Mladý Husák sa chcel stať advokátskym koncipientom u svojho priateľa Vladimíra Clementisa. Lenže do jeho plánov zasiahol rozmach nacizmu a rozpad Česko-slovenska. Fašistický slovenský štát zakázal činnosť KSČ a Gustáv Husák musel prejsť s ostatnými komunistami do ilegality. Husák pracoval medzi inteligenciou a študentmi. Stratil dôveru vedúcich funkcionárov, lebo sa mal dobre, pracoval ako podnikový právnik a vyčítali mu, že vôbec neriskuje pre vec. V prenajatej vile usporadúval stretnutia intelektuálov a monitorovala ich štátna polícia. Nepokladali ich za nebezpečných. Naproti tomu, keď sa v roku 1943 začalo organizovať povstanie, Husáka zavolali, aby sa pripojil. Stále bol na slobode, mal kontakty na nekomunistický odboj aj vládnych predstaviteľov. Husák patril k organizátorom Slovenského národného povstania. Bojov sa nezúčastnil, pôsobil v pozadí ako politik. Neskôr mu ostatní komunisti vyčítali zbabelosť.

Po konci vojny sa stal Husák predsedom Zboru povereníkom, čo de facto znamenalo slovenský premiér. Usilovne posilňoval svoju pozíciu medzi komunistami a útočil na Demokratickú stranu. Podieľal sa na organizovaní komunistického prevratu vo februári 1948. Na Slovensku v podstate prebral moc do svojich rúk efektívne a precízne.

Po konsolidovaní moci začali komunisti hľadať nepriateľov svojich radov. Husák sa ocitol v hľadáčiku Štátnej bezpečnosti a v roku 1951 bol zatknutý. Odmietal sa priznať a odolával tvrdým výsluchom, napriek tomu dostal v roku 1954 doživotné väzenie. Z väzenia vyšiel v roku 1960 po amnestii. Rozviedol sa s manželkou a začal pracovať. Najskôr ako robotník, neskôr ako vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV. V roku 1963 bol plne rehabilitovaný a začal byť opäť politicky aktívny.

Počas Pražskej jari bol stúpencom reformných myšlienok a  podpredsedom vlády. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 spočiatku vystupoval proti okupácii. Po rokovaniach v Moskve však zmenil kurz a stal sa Brežnevovým stúpencom. V roku 1969 sa dostal na čelo KSČ a stal sa symbolom normalizácie. V roku 1973 sa Husák druhýkrát oženil s Vierou Millerovou. Sobáš bol nenápadný až tajný. Údajne sa stretli ešte za povstania, vzali sa na radu samotného Brežneva. V roku 1977 tragicky zahynula pri páde vrtuľníka. V roku 1975 sa stal Gustáv Husák prezidentom ČSSR. Funkciu vykonával až do roku Nežnej revolúcie v roku 1989. Nahradil ho Václav Havel ako prvý demokratický prezident po vyše štyridsiatich rokoch.