Podnikatelia, POZOR! Začal sa LOV na živnostníkov, ŠETRENIE je NEZVRATNÉ: V hre sú MEGAPENIAZE

Vyššie zdanenie živnostníkov sa vracia do politickej debaty opakovane bez ohľadu na to, kto je pri moci. „Nie je to prekvapujúce ani dnes, vláda zúfalo potrebuje každý milión eur na zníženie deficitu, keďže odmieta škrtať výdavky,” vysvetľuje ekonóm Martin Vlachynský z inštitútu INESS vo svojej publikáciu Lov na živnostníkov. Áno, mnohí podnikatelia majú pri každej vláde neraz pocit, že na nich poľuje. Dnes je lov na živnostníkov, o ktorom Vlachynský píše, azda aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Štvrtá vláda premiéra Roberta Fica totiž nutne potrebuje šetriť, pričom minister financií Ladislav Kamenický (obaja Smer) hovorí o konsolidačnom balíku v objeme 1,5 miliardy eur pre budúci rok. „Slovensko čaká vzhľadom na stav verejných financií, zdedený po predchádzajúcej vláde, v percentuálnom vyjadrení najväčšia konsolidácia v Európskej únii (EÚ),” upozornil financmajster na jar s tým, že už má pripravených okolo 95 opatrení garantujúcich postupné znižovanie verejného dlhu.

„Viac ako 100 000 ľudí je na nútenej živnosti napriek tomu, že vykazujú znaky pracovnoprávneho vzťahu. Máme vysokú mieru nútených živností na Slovensku, v rámci rebríčka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sme na popredných miestach, čo nie je dobrý stav. Rozumiem zamestnancovi, ktorý je prinútený byť živnostníkom a má vyšší čistý príjem. Nie je to však dobré do budúcnosti, napríklad pri odchode do dôchodku, keď zistí, aký nízky dôchodok bude mať,“ uviedol ešte na májovej tlačovke minister práce Erik Tomáš.

Podľa dát získaných ÚHP, ktorý pod rezort financií spadá, Slovensko v rámci EÚ patrí medzi krajiny s najvyšším počtom živnostníkov bez zamestnanca. Dôvodom však vraj nemusí byť väčšia podnikaniachtivosť Slovákov. Podľa ÚHP desiatky tisíc ľudí pracujú na živnosť, aj keď môže ísť o pracovný pomer. „Fiktívni živnostníci vykonávajú ekonomickú činnosť pre zamestnávateľa, pri ktorej formálne vystupujú ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), avšak ich činnosť má znaky závislej práce,“ vysvetlil pojem fiktívny živnostník ÚHP na základe európskej definície.

Takíto živnostníci sa podľa ÚHP v skutočnosti príliš neodlišujú od bežných zamestnancov. Na rozdiel od podnikateľov však nepracujú vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. ÚHP tiež upozornil, že v slovenskej legislatíve nie je priama definícia fiktívneho živnostníka, neznamená to však, že takáto prax je legálna.

ÚHP tvrdí, že 100-tisíc fiktívnych živnostníkov na Slovensku nie je konečné číslo. Podľa úradu ich počet rastie, za dekádu sa mohol až zdvojnásobiť. „Najzávažnejším problémom z pohľadu štátu ako regulátora trhu práce je, že (fiktívny živnostník) obchádza Zákonník práce, dôsledkom čoho dochádza k strate na daniach a odvodoch, kriví sa konkurenčné prostredie, znižuje sa ochrana pracovníkov a vytvára sa problém čierneho pasažiera v dôchodkovom a zdravotníckom systéme,“ upozorňuje správa ÚHP.

Podľa ich výpočtov, ak by sa všetci fiktívni živnostníci zamestnali na zodpovedajúci pracovný pomer, celkový výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť až o 648 miliónov eur. Mohol, ale reálne to nie je možné ani podľa ÚHP. „V EÚ neexistuje krajina, ktorá by mala menej ako 7 % fiktívnych živnostníkov. Ak by podiel fiktívnych živnostníkov klesol na priemer európskych krajín, výnos daní a odvodov by sa zvýšili od 177 do 251 miliónov eur,” spresnil úrad s tým, že napríklad v stavebníctve za posledné roky pribudlo 2-tisíc fiktívnych živnostníkov a len v tomto odvetví odhadujú stratu na daniach a odvodoch od 9,8 do 14,3 milióna eur, teda 4 900 až 7 150 eur na fiktívneho živnostníka.

Vo všeobecnosti platí, že fiktívni živnostníci nie sú doménou iba menej kvalifikovaných pozícií. Čoraz častejšie pracujú aj na odbornejších pozíciách. INESS v tejto súvislosti upozornil, že podľa pracovného portálu profesia.sk je väčšina pracovných ponúk naznačujúcich zamestnávanie fiktívnych živnostníkov síce vo výrobe, v doprave alebo strojárstve, no rozšírili sa aj medzi veľké IT firmy, do zdravotníctva a dokonca aj do verejných inštitúcií. „Bizarné je, že napríklad prácu poslaneckého asistenta, ktorá spĺňa doslova všetky znaky závislej práce vymenované v definícii ÚHP, je možné vykonávať len ako osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,“ konštatovali odborníci z INESS-u. „Cestou ku konsolidácii je znižovanie výdavkov,” zakončil Vlachynský.