Zakliaty tunel Višňové: Otvorenie opäť posúvajú na neskôr, minister sľubuje začiatkom roka 2026

"Ak sa nevyskytnú nepredvídané okolnosti, hotový by mohol byť vo februári," povedal na brífingu po kontrolnom dni v tuneli Višňové minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).

Podotkol, že stavba diaľničného úseku je pod trvalým drobnohľadom ministerstva. "Stavbu navštevujeme prakticky na dvojtýždennej báze. Počiatočná frustrácia na stavbe je dnes výrazne ustúpená, je tu oveľa lepšie nálada a veľmi sa teším, že sa podarilo začať s betonážou vozovky," uviedol Ráž.

Vrátil sa aj k úvahám o asfaltovom povrchu vozovky, čo mohlo stavbu urýchliť. "Vzhľadom na pokročilý proces a potrebu preprojektovania sa to neukázalo ako akceleračne správne riešenie. Betónový povrch má svoje plusy, predovšetkým v bezpečnosti a trvácnosti, aj keď z 30 najväčších tunelov v Európe sú len tri betónové a ostatné sú asfaltové," poznamenal Ráž.

Podľa riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Filipa Macháčka je začiatok betonáže vozovky výrazným míľnikom pri realizácii stavby. "Keď všetko ide hladko a nevyskytujú sa žiadne problémy, tak idú dva finišery za sebou a betónujú 300 metrov vozovky denne. Verím, že sa všetky betónové práce podarí dokončiť podľa nastaveného plánu prác v júni budúceho roka," skonštatoval Macháček.

Tunel Višňové bude mať celkovú dĺžku 7,5 kilometra a pôjde o najdlhší tunel na Slovensku. Celý diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala vrátane tunela bude mať 13,5 kilometra. Úsek je súčasťou plánovaného komplexného prepojenia Bratislavy a Košíc.

Stavba, ktorá je doslova nočnou morou niekoľkých slovenských vlád, mala byť pôvodne dokončená už v roku 2019. Základný kameň 13,5-kilometrového diaľničného úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, ktorého súčasťou je najdlhší slovenský cestný tunel Višňové, poklepali postupne traja ministri dopravy. Tým prvým bol ešte v roku 1998 zástupca Mečiarovej vlády Ján Jasovský. O jedenásť rokov si túto činnosť zopakoval Ľubomír Vážny, nuž a do tretice si v roku 2014 po kameni zabúchal vtedajší minister dopravy Ján Počiatek.

Stavbu napokon oficiálne spustili v roku 2014, keď ministerstvu dopravy šéfoval Ján Počiatek (Smer). Konzorciu, ktoré vyhralo tender, mal zaň štát zaplatiť 400-miliónov eur. Výstavbu však komplikovali viaceré problémy a kauzy. V médiách sa objavili správy firiem, ktoré tvrdili, že im konzorcium neplatí. Konzorcium nakoniec od zmluvy odstúpilo.

Keď v roku 2021 stavbu prebral nový staviteľ, plán dokončenia sa posunul na apríl 2024. Medzitým sa však objavili ďalšie problémy a s nimi aj posunutia dokončenia. Dôvodom boli napríklad aj opravné práce na primárnom ostení tunela po predošlom zhotoviteľovi.

Tunel Višňové má odbremeniť najmä cestu, ktorá vedie popod Strečno, kde v čase dopravných špičiek vznikajú zápchy.