Taliansko chudobnie, historické pamiatky kričia o pomoc

Taliansko, ktoré je štvrtou najobľúbenejšou destináciou turistov po Francúzsku, Spojených štátoch a Španielsku, bolo vždy hrdé na svoje kultúrne dedičstvo, ktoré sa obohacovalo v priebehu storočí, od rímskej epochy po renesanciu a barok. Dnes však musí Apeninský polostrov, ktorý hrdúsi jeho kolosálna zadlženosť a s tým súvisiace úsporné opatrenia, zháňať financie, kde sa dá.

V polovici januára v Ríme už po niekoľkýkrát spadli úlomky z Kolosea, symbolického monumentu metropoly, ktorý poškodili predovšetkým erózia a výfukové plyny áut. Najväčší rímsky amfiteáter navštívi ročne šesť miliónov ľudí.

Vláda, ktorá nemá peniaze, vypísala konkurz pre súkromný sektor, aby sponzoroval rekonštrukciu tejto výnimočnej pamiatky. Zvíťazil v ňom kráľ talianskeho obuvníckeho priemyslu Diego Della Valle so svojou firmou Tod 's a prisľúbil investovať 25 miliónov eur. Della Valle však v januári pohrozil, že sa z projektu stiahne, pretože sa začalo vyšetrovanie údajných nezrovnalostí v zadávaní zákazky. Prípad zďaleka nebol uzavretý, hoci rekonštrukcia rozložená na tri roky mala začať v marci.

Sneh poškodil rímske Koloseum a ďalšie pamiatky

Všetky talianske pamiatky si vyžadujú pozornosť, upozornila asociácia talianskych architektov, ktorá požaduje uvoľnenie zodpovedajúcich zdrojov. Neďaleko Neapola je slávne archeologické centrum Pompeje, ktoré v roku 1997 zaradilo UNESCO na svoj zoznam svetového dedičstva, a kde sa počas dvoch rokov zrútilo niekoľko častí zachovalých budov, naposledy jeden zo stĺpov vstupného podlubia takzvaného domu Loreia Tiburtina, jedného z najkrajších v tomto starovekom meste. Rím teraz odštartoval obrí projekt na záchranu Pompejí, ktorý by mal stáť celkom 105 miliónov eur. Významnou mierou sa na ňom bude podieľať Európska únia a vláda dúfa, že aj súkromný sektor.

Táto veľmi ťažká situácia sa môže ešte zhoršiť. Taliansko totiž vynakladá na kultúru len 0,21 percenta svojho rozpočtu, zatiaľ čo napríklad Francúzsko vyčleňuje jedno percento. Rím však prehlasuje, že na Apeninskom polostrove sa nachádza polovica svetového kultúrneho dedičstva. Tých 1,8 miliardy eur z ročného rozpočtu slúži len na upchávanie dier a pre súčasné umenie tak zostáva len nepatrná časť.

Vlani prestížna milánska La Scala a Piccolo Teatro dostali o 17 miliónov eur menej. Umelecký riaditeľ La Scaly Stéphane Lissner vyzval vládu Maria Montiho, aby neobetoval kultúru prísnym úsporným opatreniam, a zdôraznil, že percentuálny časť z rozpočtu, ktorú talianska vláda vyčleňuje na kultúru, je už tak jednou z najnižších v Európe.

Divadelný fond, ktorý dotuje talianske scény, vlani skončil na svojom historickom dne s 231 miliónmi eur. To je päťdesiatpercentný pokles v porovnaní s rokom 2010. Len v Ríme hrozí uzavretie 31 divadlám.

Rozklad postihol aj svet filmu. Združenia filmových a televíznych tvorcov 100autori vyjadrilo v januári hlboké znepokojenie nad novým obmedzovaním rozpočtov a rušením projektov. Napríklad mladý dokumentarista Gustav Hofer sa musel obrátiť do zahraničia, aby získal financovanie. "V Taliansku zostávajú pre dokumentárne filmy naozaj len omrvinky," sťažoval si.

Podobné skúsenosti má šéf malej produkčnej spoločnosti Capetown Camillo Esposito: "Je ťažké nájsť financovanie a distribuovať film, ktorý nie je komerčný."
Situácia nie je potešiteľná: "Je tu čosi, čo nefunguje, nevieme, ako s našou národnou kultúrou zarábať," konštatoval trpko spisovateľ Umberto Eco v liste vláde, ktorý bol vlani zverejnený.