Výstavba obchvatu Bratislavy cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP) môže byť o miliardu predražená v porovnaní so štandardnou formou výstavby. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorú v pondelok zverejnili predstavitelia inštitútu.

"Podľa našich analýz môže byť tento obchvat predražený oproti tradičnému obstarávaniu až o miliardu eur," zdôraznil riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Zároveň, sa môže v projekte podľa jeho slov vytvoriť skrytý dlh štátu na úrovni 2 až 3 % HDP.

Štát bude splácať výstavbu a prevádzku

Podpisom zmluvy na výstavbu obchvatu ako PPP projektu sa totiž štát zaviaže dlhé roky dopredu splácať splátky za výstavbu a prevádzku diaľnice. Tieto splátky sa však v danej chvíli nezapočítavajú do deficitu ani do dlhu. Reálne ale vláda má záväzky, keďže splátky musí pravidelne uhrádzať.

Inštitút zverejní finančný model, kde detailne zverejní všetky prepočty, ktoré ho vedú k záveru, že PPP projekt môže byť predražený.

Objavili chyby v projekte

Inštitút našiel niekoľko chýb aj v štúdii realizovateľnosti. Len ich opravením dospel k tomu, že PPP projekt nie je výhodnejší o vyše 300 miliónov eur oproti tradičnému modelu výstavby, ale naopak, že je o vyše 500 miliónov eur nevýhodnejší. Napríklad, že v štúdii boli nadhodnotené stavebné náklady či financovanie štandardného variantu výstavby a nekonzistentné boli aj predpoklady pri výpočte úžitkov pre cestujúcich. "Je tam veľký počet skreslení, ktoré zvýhodňujú variant PPP," opísal Marian Jánoš z INEKO.

Dokončili obchvat Galanty, podarilo sa im ale zbabrať vedenie

Posun až o sedem rokov?

V štúdii sa okrem iného podľa jeho slov nezohľadnila vyššia zostatková cena diaľnice pri výstavbe bežnou formou. Predpokladá sa v nej totiž, že takáto diaľnica by sa začala prevádzkovať o sedem rokov neskôr. V tom prípade by mala mať vyššiu životnosť a vyššiu zostatkovú cenu, s čím ale štúdia nepočítala. Zároveň sa podľa INEKO spracovateľ štúdie odvoláva na ministerstvo dopravy, keď hovorí, že s výstavbou cesty bežnou formou by bolo možné začať až o sedem rokov neskôr ako pri PPP projekte. "Tento kľúčový predpoklad priniesol vyše miliardu v prospech PPP, ale nezakladá sa na žiadnej nezávislej analýze," dodal Jánoš.

INEKO za najpesimistickejší predpoklad odhaduje posun výstavby pri bežnej forme o 5,5 roka neskôr. "To prináša skoro 200 miliónov eur v neprospech variantu PPP," dodal Jánoš. Odvoláva sa na ekonomický rast a stúpajúci výber daní.

Inštitút zároveň upozornil na niekoľko zlyhaní, ktoré podľa neho v prípade obchvatu Bratislavy urobilo ministerstvo dopravy. V prvom rade prijal rezort podľa Jána Kovalčíka z inštitútu rozhodnutie o výstavbe obchvatu cez PPP projekt bez kľúčových dát o doprave. "Dodnes ministerstvo nevie, akú časť dopravy z preťažených úsekov D1 v Bratislave dokáže diaľnica D4 prevziať na seba," upozornil Kovalčík.

Pripravovaná diaľnica D4 predovšetkým pomôže tranzitnej doprave, ktorá je ale v Bratislave okrajová. Preto by bolo podľa INEKO namieste pozrieť sa predovšetkým na možné riešenia kľúčovej dopravy, ktorou je vnútromestská doprava a doprava tvorená každodenným dochádzaním za prácou, či už v rámci Bratislavy, alebo z regiónu smerom do hlavného mesta. Toto je práve doprava, ktorá dominuje a ktorá preťažuje cesty. Napríklad na Prístavnom moste predpokladá inštitút odľahčenie dopravy po dobudovaní PPP projektu len o 13 %. "Žiaľ, vyrieši to oveľa menej, ako sa všeobecne očakáva," dodal Kovalčík.

Ministerstvo sa bráni

Každý, kto tvrdí, že veľký bratislavský obchvat nie je potrebný a bolo by lepšie jeho výstavbu odložiť do budúceho desaťročia, by mal svoje názory konfrontovať s vodičmi denne stojacimi v zápchach na Prístavnom moste alebo príjazdových cestách od Šamorína. Myslí si to Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR, ktoré takto zareagovalo na dnešné vyjadrenia predstaviteľov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

O nákladoch na tento projekt bude pritom podľa ministerstva možné rozprávať až v momente, kedy bude známa najlepšia ponuka z prebiehajúcej súťaže.