Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Energetici píšu prezidentovi kvôli bodu G

Pre zavedenie nového poplatku hrozí, že v Elektrárni Vojany odstavia dva bloky.

Zdroj: Ľubomír Ferko/Plus JEDEN DEŇ

Reklama

G-komponent je hlavným problémom, ktorý momentálne riešia slovenskí energetici zaoberajúci sa výrobou elektriny zo slnka.

  • Zástupcovia výrobcov elektriny zo slnka poslali prezidentovi otvorený list
  • Zavedenie G-komponentu považujú za diskriminačné a nelegitímne
  • Podstatou problému je výška poplatku za elektrinu

Otvorený list prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi doručili zástupcovia výrobcov elektriny zo slnka. Vyzývajú hlavu štátu, aby využila svoje ústavné právomoci a obrátila sa na Ústavný súd SR v otázke pripravovaného zavedenia G-komponentu, poplatku pre výrobcov elektrickej energie.

„Poplatok v tejto podobe je diskriminačný a nelegitímny,“ tvrdí Pavel Šimon zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu. Poplatok, ktorý sa chystá zaviesť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), budú musieť platiť všetci výrobcovia elektrickej energie za prístup do prenosovej sústavy a do ditribučnej siete.

„V tom je práve rozdiel a aj podstata problému,“ vysvetľuje Pavel Šimon. „Pre prenosovú sústavu, čo sú vedenia veľmi vysokého napätia, je jasne stanovená výška poplatku za „prenesené množstvo elektriny“, teda 50 centov za 1 megawatthodinu. Je to podobné, ako keď u mobilného operátora platíte len za prevolané minúty.“

Príliš vysoký paušál

Iné je to však v prípade distribučných sietí, ktoré dodávajú energiu domácnostiam a firmám. Ide o regionálne spoločnosti ZSE, VSE, SSE a o ďalšiu asi stovku miestnych distribučiek. Tým majú výrobcovia energie paušálne platiť 20-tisíc eur ročne za každý megawatt.

„Teda nie za reálne dodanú elektrinu, ale len za možnosť jej dodávky,“ hovorí Pavel Šimon. „Je to podobné, ako keď máte u operátora vysoký paušál, no voláte menej, a tým sa vám cena hovoru predraží.“

Keďže rok má len 8760 hodín, vychádza po prepočte poplatok až 2,28 eura na megawatthodinu pre elektrárne, ktoré vyrábajú energiu nepretržite. Napríklad veterné elektrárne však vyrábajú len 2 000 až 2 500 hodín ročne a slnečné zdroje len 1 000 hodín.

Tu už vychádza poplatok 20 eur za megawatthodinu, čo je 40-krát viac než európsky štandard a práve to považujú fotovoltici za diskriminačné.

Vojany na pol plynu

Práve tento problém ohrozuje tepelnú elektráreň Vojany. Dva jej bloky dodávajú energiu do prenosovej sústavy a dva do distribučnej siete, kde má byť poplatok oveľa vyšší. V prípade, že elektráreň tieto dva bloky odstaví, prídu o prácu stovky ľudí v regióne s beztak vysokou nezamestnanosťou.

„Podobne sa však na kolenách môžu ocitnúť menší výrobcovia energie či firmy, ktoré s nimi spolupracujú, napríklad inštalujú zdroje,“ dodáva Pavel Šimon. „Dopady tohto kroku budú jednoznačne negatívne.“

Novelizujú zákon vyhláškou?

Navyše sa zmena zavádza nižšou právnou normou. „Vyhláškou sa mení zákon, čo je neprípustné,“ tvrdia zástupcovia energetikov, ktorí si dali vypracovať aj právnu analýzu problému.

Podľa jej výsledkov je pravda na ich strane, preto žiadajú prezidenta, aby problém posúdil a v prípade, že to uzná za vhodné, využil svoju právomoc obrátiť sa na Ústavný súd SR.

Obvinenia odmietajú

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví obvinenia výrobcov elektriny odmieta. Jeho šéf Jozef Holjenčík vysvetľoval zavedenie G-komponentu už aj Bruselu.

V liste ubezpečil Klausa-Dietera Borchardta z Európskej komisie, že zavedením G-komponentu úrad neurobil nič neobvyklé, čo by nemalo oporu v európskej legislatíve a v praxi ostatných členských krajinách EÚ.

„Všetky kroky nášho úradu sme robili s vedomím, že v nijakom prípade nie sú v rozpore s legislatívou Európskej únie, nie sú diskriminačné, a že nesmú a nebudú mať negatívny dopad na otvorenosť vnútorného trhu a proces jeho integrácie,“ napísal mu Holjenčík v liste.

Zmenia vyhlášku?

Napriek tomu energetici spokojní nie sú a veria, že sa G-komponent nezavedie, resp. sa zavedie v inej podobe. „Celý proces sa ešte dá zvrátiť revíziou vyhlášky,“ povedal zastupujúci riaditeľ SAPI Pavel Šimon potom ako odovzdal podnet v Kancelárii prezidenta SR.

„Ak sa to nepodarí, sme odhodlaní obrátiť sa na súd, boli by sme však radi, keby sme túto možnosť nemuseli využiť.“

Vyberáme pre vás niečo PLUS