KOMENTÁR: Športovci pod vedením poľovníka. Huliak mieri na ministerstvo

To, že ho do funkcie ministra životného prostredia odmietla vymenovať prezidentka Čaputová, sa Huliaka dotklo. Nevyšlo mu to ani po nástupe Petra Pellegriniho do úradu prezidenta. Huliaka na čele ministerstva časom nikto nechcel, jednoducho tam nebolo pre neho miesto. Sna o ministerskom kresle sa však nikdy nevzdal. Pre neho to bola od začiatku statusová záležitosť, mať auto s vodičom, sekretárky a zázemie v hlavnom meste.

Huliaka však v koalícii podcenili. Podcenili to, že ide o poľovníka s tromi poslaneckými žetónmi. Poľovníci, ako vieme, musia svoju korisť neraz stopovať, dohľadávať alebo ju jednoducho uštvať. To robil aj Huliak. Získal navyše jedného poslanca a uštval koalíciu. Teraz čaká na kľúče od ministerstva, ale nie životného prostredia, ale športu. Muž v zelenom poľovníckom saku si možno ako minister získa srdcia biatlonistov, ľukostrelcov alebo športových strelcov. Samotná streľba si totiž vyžaduje presnosť, sebakontrolu a koncentráciu. Medzi športovými strelcami a poľovníkmi tam nejaký prienik je. Koniec koncov koncentráciu ale najmä mentálnu silu bude potrebovať celá koalícia, ak sa chystá dovládnuť do konca volebného obdobia, hoci aj s poľovníkom v kresle ministra športu.

Poľovníci aj športovci majú však spoločných ešte niekoľko iných vecí. Združujú vo zväzoch a v profesních komorách Obidve komunity sa musia dobre mentálne pripravovať na svoj výkon, poznať prostredie. Poľovníci aj športovci sú do veľkej mieri milovníci prírody. Ich život sa totiž odohráva "vonku". Podľa umelej inteligencie obidve komunity poľovníci aj športovci "musia byť predvídaví a musia vedieť odhadnúť svoje schopnosti,". Žiadny slovenský minister o svojich schopnostiach doteraz ale nikdy nepochyboval.