KOMENTÁR: Ani upravená hymna nám nič nové nepovedala

Rózsovu verziu by sme rozhodne nemali nazývať novou hymnou. Jej text sa síce od roku 1848 niekoľkokrát mierne upravoval, nová však rozhodne nie je. Dokonca existuje portál, kde si môžete vypočuť už takmer stovku jej verzií.

Tak ako k väčšine našich dejinných udalostí, aj k hymne viedla kľukatá cesta. Viac ako sto rokov sa videli polemiky o skutočnom autorovi textu. To, že ním bol Janko Matúška potvrdili definitívne až na základe písomných dokumentov v roku 1966. Jej text sa volal „Prešporskí Slováci, budúci Levočané," a Matúška bol jedným zo študentov bratislavského evanjelického lýcea, ktorí na protest voči odvolaniu Ľudovíta Štúra z tejto inštitúcie odišli do Levoče.

Ešteže inovátori upravených hymnických tónov dneška nezasiahli do skladby slov samotnej hymny. Zábava na politickej scéne by nemala konca kraja. Už len spôsob, akým o úprave hymny inovátori informovali, dával tušiť, aký bude výsledok. Ten vôbec neprekvapil. Vášne vzplanuli na obidvoch stranách rozdelenej spoločnosti.

Dnes je už ťažké vôbec si, čo i len predstaviť, akú zjednocujúcu ideu by táto krajina mohla ešte niekedy mať. Niekedy tou pomyslenou ideou, či skôr spoločnou emóciou bol šport. Už ani to ale neplatí. Odkedy reprezentujú krajinu hráči z KHL ani šport nie je našou spoločnou emóciou. A ako sa ukazuje, rozdelili nás už aj tóny hymny. Snáď sa aspoň na jej texte dokážeme, ešte ako tak zhodnúť.