Musíme ušetriť 5 miliárd! Vláda chce VÝNIMKU od Bruselu: Ako sa vyhneme prísnej KONSOLIDÁCII?

Vláda dnes má výjazdové rokovanie, na ktorom premiér Robert Fico spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým predložia náčrt rozpočtu na budúci rok, ale aj výšku konsolidácie. 

Okrem toho Kamenický  má predložiť správu týkajúcu sa pokroku v oblasti znižovania deficitu verejných financií. Z dokumentu vyplýva, že v budúcom roku by mal schodok klesnúť na 4,1 % z tohtoročných 4,9 % HDP. „Dajte nám čas, my vieme, čo ideme robiť,“ vraví minister. Autori materiálu rovnako zdôrazňujú, že znižovanie deficitu sa nezaobíde bez pokračovania konsolidačných opatrení.

Nejde pritom o žiadnu náhodu. Práve dnes totiž uplynie termín, ktorý stanovila Európska rada na dodanie plánu, ako vláda chce v najbližších rokoch hospodáriť na ozdraviť verejné financie. „Zároveň odporučila zverejniť aktualizovaný zoznam opatrení najneskôr do 30. apríla 2025, ktorými vláda v roku 2025 plánuje zabezpečiť, aby rast výdavkov nepresiahol maximálne povolené tempo v odporúčaní," stojí v predkladanom materiáli. Rozpočet by totiž mal byť nastavený tak, aby celkový deficit verejných financií do roku 2027 klesol pod 3% hrubého domáceho produktu (HDP). 

„Bez ďalších konsolidačných opatrení by deficit ostal blízko úrovne 5 % HDP a dlh tak ďalej prudko rástol,“ píše sa v materiáli, ktorý predložil na výjazdové rokovanie vlády Kamenický. 

Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov deficitu by podľa odhadov boli potrebné ďalšie konsolidačne opatrenia na úrovni približne 1,7 mld. eur budúci rok a do 3,5 mld. v roku 2027. 

Z materiálu ďalej vyplýva, že sa vláda v Bruseli pokúsi vybaviť takzvanú „národnú únikovú doložku“. Ako prvý na to upozornil portal aktuality.sk. Ide o mechanizmus, ktorý by dočasne umožnil zjemniť nároky na konsolidáciu. „Tento plán zodpovedá rastu čistých výdavkov na úrovni 8,4 %, čo je po započítaní nárastu obranných výdavkov plne v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Po naplnení konsolidácie by sa rast dlhu mohol zastaviť v roku 2027 na úrovni pod 63 % HDP a pri pokračovaní v tempe konsolidácie by následne začal od roku 2028 klesať,” píšu predkladatelia.

Hoci ako argument vláda používa potrebu zohľadniť vyššie obranné výdavky, ktoré navrhla Európska komisia (EK) v reakcii na zmenu americkej vlády, neznamenalo by to však, že sa uťahovaniu opaskov nevyhneme v ďalších rokoch. „Úniková doložka Slovensku umožní zohľadniť zvýšené obranné výdavky, ale na úkor deficitu a dlhu," uvádza materiál s tým, že výdavky na našu obranu v roku 2021 predstavovali 1,4 % HDP. V rokoch 2025 až 2028 by podľa odhadov Kamenického ministerstva mali dosiahnuť v priemere 2,1 % HDP.

Inými slovami, v budúcnosti bude Slovensko musieť „dlh dobehnúť“, a to v rokoch 2029 až 2032. EK totiž výdavky na obranu zo štatistík neodpíše, len ich dočasne toleruje. Rezort financií zároveň načrtol ďalšie zmeny ako napríklad šetrenie na prevádzke štátu, ale zvýšený výber dane z nehnuteľností či hazardu. „Uvažuje sa aj nad automatickou indexáciou dane cez infláciu, aby daň z nehnuteľností aspoň čiastočne držala krok s rastom ich cien a zároveň sa predišlo skokovým rastom sadzieb,“ uvádza rezort s tým, že ďalšie opatrenia sú v štádiu úvodných rokovaní. V hre je aj prísnejšia adresnosť 13. dôchodkov a potenciálne zmeny v transakčnej dani, ktoré rozdeľujú koalíciu. Predseda SNS Andrej Danko už stihol vyjadriť nesúhlas.

Ak vláda naozaj požiada o výnimku, môže nám to priniesť dočasnú úľavu, no zároveň aj riziko vyšších daní či škrtov v budúcnosti. Tak či tak to bude o politickej odvahe a hospodárskej vynaliezavosti.