Mláďatko gorily Mobi vám roztopí srdce! Jej mama je Španielka a prababička Češka

Krásna Mobi je na svete. V pražskej ZOO si ju bol na vlastné oči obzrieť aj reportér týždenníka ŽIVOT Vlado Kampf. Jeho úžasné fotografie si pozrite v galérii.

Meno jej vybrali nielen Česi, ale aj Afričania. Zoo najprv oslovila deti v Kamerune, v oblasti, ktorá je domovom goríl nížinných. Záhrada v tamojšej biosférickej rezervácii Dja pracuje na edukatívnom projekte Túlavý autobus. Deti z Dje navrhli mená, z ktorých v zoo vybrali desať. Z nich si potom jedno vybrala hlasovaním česká verejnosť. Mobi v preklade z dialektu badjoué jazyka koonzime znamená: dedička. Mobi je dcéra Duni a vnučka slávnej pražskej gorily Moje. Moja je prvá gorila narodená v Česku.

V pražskom pavilóne Dja je v očakávaní aj samica Kijivu. Zatiaľ sa zdá všetko v poriadku. Gorily nemajú priamy kontakt s ošetrovateľmi, takže kým nepríde k nejakým vážnym problémom či komplikáciám, keď treba jedinca uspať, dá sa ich zdravotný stav kontrolovať len s odstupom. Druhé mláďa sa už onedlho narodí. Zoo má od európskeho koordinátora chovu goríl nížinných povolenie na dve mláďatá, aby mohli vyrastať spolu.

Mladá gorilka je pre zoo atraktívny exemplár, ktorý láka návštevníkov. Príbeh goríl v hlavnom meste Česka sa začal v roku 1963. Približne ročného samca Titana z voľnej prírody kúpili spolu s niekoľkými ďalšími exotickými zvieratami od obchodníka van Brinka. Upytliačený a následne zabavený a predaný samček dostal približne o trištvrte roka kamarátku Nigru, tiež pôvodom z voľnej prírody. Neskôr pribudli do chovu ďalšie tri gorily. Všetky z džungle. Jednu z nich museli v Prahe operovať a vybrať z nej guľku, ktorú si doviezla z divočiny.

Pavel Brandl je kurátorom chovu cicavcov a kurátorom všetkých kurátorov pražskej zoo. „Do Zoo Praha som prišiel po prvý raz v roku 1974. Poznám ju od svojich troch rokov. Vždy som tu chcel pracovať a pretože som bol tvrdohlavý, tak sa mi to podarilo,“ spomína s úsmevom. Mal šťastie na Zděňka Veselovského, jedného z kľúčových riaditeľov pražskej záhrady. Bol jeho učiteľom a školiteľom pri doktorskej práci. Vraj všetky sny s gorilami sa mu presťahovaním novej tlupy do nového pavilónu a narodením mláďaťa splnili. Na rade je ďalšia generácia.

Európske gorily cestujú po celom kontinente podľa potreby a vzájomných dohovoroch zoologických záhrad, ktoré im hľadajú vhodné rodiny a snažia sa o potomstvo alebo sa snažia o ich dôstojné dožitie.

Pokračovanie nájde na ďalšej strane...

Goriliu tlupu v polovici roku 2022 rozdelili na dve. V dolnej časti zoo v starom pavilóne zostal samec Richard a jeho starší synovia a novom pavilóne Rezervácia Dja založili novú chovnú skupinu. Mobi je prvé mláďa tejto spoločnosti. Pražská tlupa je podľa kurátora Brandla špecifická z niekoľkých pohľadov. „Zažil som gorily ešte v najstaršom pavilóne, ktorý už nestojí. Bol to historický relikt, ktorý už nemal právo existovať. Rodinu sme vtedy presťahovali do pavilónu, ktorému už dnes hovoríme starý. Je za ním kopa príbehov. Zakladali sme v ňom novú tlupu, rodili sa tu prvé mláďatá. Zažili sme tu aj ťažké chvíle a dve povodne. Počas prvej sme museli zvieratá evakuovať úplne mimo pavilónu, pretože je blízko Vltavy a načas zmizol pod hladinou. O pár rokov neskôr bola povodeň menšia a gorily ju prečkali v povodňovej veži nad terénom.“ S povodňami je spojený najsmutnejší gorilí príbeh Pavla Brandla. „Samca Ponka sa nám nepodarilo zachrániť. Utopil sa.“

Vážnou skúškou bolo aj sťahovanie rodiny do nového pavilónu. „Chystali sme ho pol roka. Zvieratá sme najprv zvykali na debny na sťahovanie. Ešte v deň sťahovania si nikto z nás nebol istý, či sa všetko podarí. Keď to potom šlo všetko hladko, tešili sme sa. Pre zvieratá boli opornými bodmi ošetrovatelia, ktorí sa sťahovali s nimi. Spoliehali sa na nich. Potom si tu niekoľko mesiacov zvykali. Tu sme skupinu zoznámili so striebrochrbtým Kisumom,“ spomína na vážne chvíle.

Na otázku, či mu bolo smutno za samicou Mojou, ktorá bola prvou českou gorilou, hovorí kurátor, že nebolo. „Keď nejaké u nás odchované zviera odchádza niekde ďalej, viem, že moja práca sa skončila a tak to má byť. Vrátila sa k nám jej dcéra Duni, ktorá má už dnes potomka Mobi. To je nádhera.“ Pre Pavla Brandla je jedinečná aj Kijivu, matka Moje. „Mobi tu má prababičku. Gorilí život je taký dlhý, že je to možné. Kijivu je stále v plodnom veku a už onedlho bude mať vlastné mláďa. Príbeh tejto rodiny je stále živý.“ Šťastný bol aj pri narodení Moje, keď v zoo prelomili tridsaťročnú „bezdetnú“ etapu. „Mal som šťastie na obdobie, keď sme v zoo prechádzali od vystavovania zvierat k ich ozajstnému chovu,“ pochvaľuje si.

Návrat do prírody je zložitý proces, ktorý sa len citlivým rojkom zdá jednoduchý. Gorily žijú v tlupách s jasnými sociálnymi väzbami. Vziať jedinca do voľnej prírody a pokúsiť sa ho k niekomu pričleniť, by mohlo dopadnúť až tragicky. „Existujú pokusy vrátiť gorily zo zajatia do prírody, ale to nie je najlepšia cesta. Naše gorily sa pravdepodobne nikdy nedostanú na slobodu. Pre mňa sú to veľvyslanci. To nie sú len gorily, ale všetky naše zvieratá. Sú to veľvyslanci zo vzdialeného miznúceho sveta zo všetkých kontinentov. Pomáhajú ľuďom, ktorí sa na ne prídu pozrieť. Samozrejme, že tí prichádzajú pre vlastné potešenie, ale popri tom dostanú informácie navyše. Možno štipka z nich toho človeka niekam posunie a poučí ho. Gorily z Afriky sa tak stávajú nosičmi posolstva.“

Je úžasné pozorovať, ako malé dieťa s otvorenou pusou pozerá na mohutného veľvyslanca za sklom a on so záujmom pozoruje to malé zvedavé stvorenie.

Rozumnejšie je riadiť ich chov v  zoologických záhradách. Takto sa prvá v Prahe narodená gorila Moja dostala do Španielska, kde sa jej narodila Duni. Duni sa vrátila do Prahy a narodila sa jej Mobi. Spolupráca je veľmi dôležitá.

Celú reportáž z pražskej ZOO si prečítajte na vebe týždenníka Život.