Odborník Ondrej Matej: Viac ako polovica priecestí je bez závor. Hazardujeme denne so životmi?

Sedem zbytočne vyhasnutých životov! Toľko si vyžiadala tragická zrážka medzinárodného rýchlika a linkového autobusu koncom júna na železničnom priecestí v Nových Zámkoch. Jednou z príčin šokujúcej nehody je aj možnosť pochybenia ľudského faktora. „Treba počkať na výsledky vyšetrovania," zdôrazňuje v relácii Karty na stôl expert na dopravu Ondrej Matej.

„Budú sa zisťovať aj tzv. príčinné súvislosti. Vyšetrovatelia a inšpekcia sa nezameriavajú iba na konečné zlyhanie, ale aj čo tomu mohlo predísť. Ak by napríklad Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) robili poctivo výruby stromov, tak by konáre nepadli na trolej a nespustili ďalšie udalosti." Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo upozorňuje, že v prípade železničnej dopravy je potrebné vyhodnocovať dve veci. „Či sú železnice dostatočne atraktívne a bezpečné pre cestujúceho."

Nehoda pri Nových Zámkoch sa stala paradoxne na chránenom železničnom priecestí. Slovensko hrá spomedzi okolitých krajín pritom prím v tých nechránených, kde je riziko zrážky vlaku a auta či autobusu o to vyššie. „Nikdy nebudete mať 100 percent chránených priecestí. Dôležité ale je, aby na hlavných tratiach s rýchlosťou nad 120 km/h neboli žiadne priecestia." Prioritou by teda malo byť mimoúrovňové križovanie.

Príkladom trate, kde nedochádza k stretu železničnej a cestnej dopravy, je rýchlostný koridor z Bratislavy do Žiliny. Ondrej Matej pripomína, že nie všade sa to dá realizovať. „V prípade regionálnych tratí a tratí nižšieho významu je to iné. U nás je to ale vyše 50 percent priecestí a to číslo sa mi zdá trošku vysoké." Hlavnú úlohu hrá podľa odborníka najmä nedostatok financií, ale aj aktivizmus a prístup samospráv, ktoré z pomerne jednoduchej rekonštrukcie priecestia urobia megalomanský projekt s novými chodníkmi, či zastávkami autobusov.

V relácii Karty na stôl sme sa dotkli aj problému neustáleho a častého meškania vlakov. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) to zdôvodňuje výlukami, nevyspytateľným počasím, či nedostatkom zamestnancov. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo s argumentami železničiarov súhlasí a pridáva ešte jeden dôvod oneskorených vlakov. „Keď vám na hlavnej trati mešká rýchlik napríklad kvôli nehode, v staniciach na neho čakajú prípojné vlaky. Aj tie získavajú meškanie a už sa to nabaľuje."

Riešením môže byť tzv. taktová doprava. „Čo je pozitívne, už sa s tým začalo. Keď to máte v takte, zmeškaný rýchlik neprekáža, pretože vám každých 20 minút z prípojnej stanice ide ďalší vlak," uzavrel Ondrej Matej.

Okrem iného sa v nej dozviete: