Ľubomír Jančok: MACRONOVA volebná porážka sa dala čakať! ODTRHOL sa od problémov Francúzov

Francúzske voľby priniesli prekvapenie! Napriek konečnému víťazstvu ľavicovej koalície Nový ľudový front (NFP) Jean-Luc Mélenchona, výrazný úspech najmä v prvom kole volieb zaznamenalo Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré vedie mladý politik Jordan Bardella. Odborník na francúzske pomery Ľubomír Jančok vidí príčiny pádu štandardných strán v nespokojnosti Francúzov s uspokojovaním ich potrieb. „Kým my na Slovensku elity ešte len hľadáme, Francúz ich má už za 60 rokov dosť a chce sa ich zbaviť," hovorí v relácii Karty na stôl. „Keďže liberáli a socialisti nedávali odpovede, tak sa vo Francúzsku veľa prvkov radikalizovalo."

Národné združenie však napokon v druhom kole volieb skončilo až tretie, koalíciu Emmanuela Macrona Spolu (ENS) na mieste druhom porazil ľavicový blok Jean-Luc Mélenchona. Ľubomír Jančok upozorňuje, že prezident Macron si za svoju porážku môže sčasti aj sám. „Čím viac sa sústredil na politiku mimo Francúzska, tým viac mu to utekalo doma." Bežní Francúzi riešia najmä sociálnu neistotu a migráciu, na čo prezident Macron akosi pozabudol. „Neriešil problémy, nevšímal si brutálne štatistiky o príleve migrácie, čo ľudia odmietali. Boja sa napríklad o svoju bezpečnosť na predmestiach."

Macronova porážka vo voľbách je pomerne výrazná. Z jeho 250 poslancov v Národnom zhromaždení odchádza približne 90. „Dal si okolo seba svojich elitárov, svojich spolužiakov, problém v reprezentácii nebol. Tá bola špičková." Problém vidí publicista inde. „Môže sa stať, ako za Francúzskej revolúcie, že vy niečo prevezmete a zabudnete zastupovať záujmy ľudí a začínate zastupovať záujmy svoje a opúšťate záujmy verejné." Emannuela Macrona navyše čaká veľmi zložitá politická pozícia. Ak sa ľavicovej aliancii Nový ľudový front podarí vygenerovať vhodného kandidáta do čela vlády, bude z iného politického spektra ako prezident. A to vo Francúzsku nie je zvykom.

Macronove náhle rozhodnutie o rozpustení parlamentu po debakli v eurovoľbách sa mu teda zrejme vypomstí. „Za 200 rokov francúzskej demokracie sme mali približne 20 rozpustení parlamentu. Po roku 1958 od čias prezidenta Charlesa de Gaullea ich bolo 5, Macron je šiesty v poradí," zdôrazňuje Ľubomír Jančok v relácii Karty na stôl. „Z toho vzíde logicky kohabitácia. Buď vám to vyjde, že rozpustením vaši viac získajú, alebo to nevyjde ako napríklad Jacquesovi Chiracovi alebo teraz Emmanuelovi Macronovi." V prípade, ak by ale parlament nerozpustil, pád koalície Spolu by bol podľa odborníka oveľa strmší.

V diskusii sa okrem iného dozviete: