Hlas-SD ide Remišovej po krku. Vysvetľovať musí kúpu domu v Rakúsku!
18. 9. 2023, 18:02 (aktualizované: 1. 6. 2024, 16:27)
Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová musí krátko pred voľbami vysvetľovať ďalšiu kauzu. Pred rokom si v rakúskej prihraničnej obci Kittsee kúpila rodinný dom za viac ako pol milióna eur.
Zdroj: FCB, Dorčák
Zdroj: FCB
Zdroj: archív
Galéria k článku
Na kúpu rodinného domu poukázal Martin Dorčák zo strany Hlas-SD vo videu na sociálnej sieti, v ktorom ju spochybňuje. „Za mnou vidíte vilu, ktorú si Veronika Remišová kúpila v Rakúsku. Len hypotéka je 546 000 eur, koľko do nej ivestovala z vlastných peňazí a kde ich zobrala, zatiaľ nevieme. Vieme, že iba zastavaná ploha je 286 metrov štvorcových a stojí na dvoch pozemkoch. Prečo pani Remišová uteká zo Slovenska?," pýta sa vo videu spred Remišovej vily Martin Dorčák, ktorý kritizuje bývalú vicepremiérku a ministerku od jej nástupu do funkcie po voľbách v roku 2020
Podľa výpisu z rakúskeho katastra má Remišovej vila v obci Kittsee zastavanú plochu 286 metrov štvorcových a je postavená na dvoch pozemkoch o výmere 840 metrov štvorcových. Podľa Dorčáka mohol dom stáť okolo 700 tisíc, pričom tam nie sú zahrnuté ďalšie tisíce na rekonštrukciu. Výška hypotekárnej splátky podľa neho predstavuje 3 tisíc eur mesačne. „Preto sa pýtam, kde ste pani Remišová na miliónovú vilu v Rakúsku získali peniaze?" hovorí Dorčák.
Na odpoveď nemusel čakať dlho. Veronika Remišová podáva na stranu Hlas-SD trestné oznámenie na konkrétne osoby. "Keď už ale klamú o poctivo získanom majetku, budem sa brániť súdne," odpovedala Remišová na sociálnej sieti strane Hlas-SD. Tvrdenia o pochybnej kúpe nehnuteľnosti v septembri minulého roka označila „za cynické klamstvo a úbohú predvolebnú kampaň“. Okrem uvedenej vily vlastní alebo s manželom spoluvlastní Remišová tri byty v Bratislave, chatu pod Tatrami a byt v Belgicku.

Martin Dorčák je dlhoročným spolupracovníkom Petra Pellegriniho a dlhodobo kritizuje pôsobenie Veroniky Remišovej vo funkcii vicepremiérky a ministerky. Vyčítal jej predražené nákupy nábytku, nehospodárne vynakladanie s financiami ministerstva, drahé právne služby, či slabé čerpanie eurofondov.