EXKLUZÍVNY ROZHOVOR Harabinova manželka v šokujúcej spovedi: Čo ste o ňom ešte nikdy nepočuli!

Je o vás malo informácií z dohľadateľných a verejných zdrojov, ste skôr ako tajomná pani Columbová, prezraďte niečo o sebe…
- Narodila som sa v Poprade, no pochádzam z Hranovnice, to je 10 kilometrov od Popradu. Tam som skončila základnú školu, potom gymnázium v Poprade. Študovala som na Vysokej škole stavebnej v Košiciach. Pre mňa to bolo z Popradu do Košíc bližšie, tak som volila radšej to. A som skôr taký domáci typ.

Aká bola vaša pracovná kariéra?
- Po škole som začala pracovať v stavebníctve, v Poprade vo Svite, kde som začínala od začiatku ako stavby vedúca. Keď som sa vydala, tak som išla do Bratislavy, kde sa nám narodili dve dievčatá, s ktorými som bola doma. Presťahovala som sa do hlavného mesta pre manželovu prácu.

Predpokladám, že už asi spolu s ním...
- Áno, áno, áno (smiech). Ja som prvýkrát vydatá a manžel je druhýkrát ženatý.

V Bratislave ste už ostali doma a venovali sa iba rodine?
- Keď sa narodili dievčatá, bola som doma. A potom som pracovala v sporiteľni na správe majetku, čo je tiež také podobné. Odtiaľ som odišla a pracovala na ministerstve spravodlivosti na oddelení kontroly. Bola to trošku iná práca, ale chcela som to skúsiť. Tam som začala, už keď manžel nebol minister. Keď nastúpila pani Žitňanská (vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia žitňanská, pozn. red.), musela som odísť. Bol to pre mňa šok, lebo som nevedela, prečo.

Zistili ste to neskôr?
- Viedla som v tejto spojitosti súdny spor a Žitňanská mi musela za nezákonnosť vyplatiť vyše 10-tisíc eur.

Čím vás manžel upútal, keď ste sa stretli? Bola to láska na prvý pohľad?
- Asi áno, bolo to tak na prvý pohľad, pretože už jednu skúsenosť mal a bol ostrieľaný. Vždy bol pozitívne naladený, vždy vedel nájsť riešenie z určitej situácie. Jednoducho to tak vyšlo. Stretli sme sa jeden večer a potom sme sa stretávali častejšie. Vzali sme sa 20. apríla 1996 v Smokovci.

Pripravil vám romantickú svadobnú cestu?
- Hneď po svadbe sme neboli nikde. Keď sme sa brali, manžel mal 38 a ja 30. Keď sme sa spoznali, manžel žil so synom sám a nebol čas. Prvýkrát na dovolenke sme boli na Balatone a potom v Chorvátsku. Dcéra mala 8 mesiacov a manžel mal 41 a obaja sme boli prvýkrát pri mori. Lebo on nemal možnosť, nedalo sa. Sme si to tak zapamätali.

Váš manžel pôsobí sebavedomo a veľmi dominantne, je taký aj v súkromí?
- Myslím si, že u nás doma nie je nikto šéfom. Bremeno domácnosti zvládam lepšie ja aj čo sa týka takých technických vecí. Drobné manuálne veci ako výmena žiarovky, to skôr urobím ja. Lebo keby som na to čakala, asi by som sa nedočkala (smiech). On vždy povie, že ty máš na to školu. Nemieša sa do toho. Nemá takú trpezlivosť ani zručnosť na drobné opravy. Keď bol mladý, tak pomáhal súrodencom stavať domy, ale to boli také pomocné práce. Keď treba pokosiť, tak to zvláda. Povedala by som, že to je taký relax preňho. Aj tie papierové veci ako šeky, to robím ja, lebo to on nedrží v hlave. Ale zasa na druhej strane musím uznať, že keď treba niečo opraviť, vie to zabezpečiť cez príbuzných a kamarátov.

A čo hovoríte na tie konflikty, čo má s niektorými kolegami?
- On proste keď je presvedčený, že má pravdu, chce dokázať, že je to tak. Aj argumentmi. Mne sa to ťažko hodnotí, lebo niektoré konflikty boli umelo vyrobené. Vytrhnuté z kontextu. Musí sa vzoprieť a zastaviť. Hovorím mu, dýchaj, predýchaj a nechaj to tak. Keby bol niekto iný na jeho mieste, aj by inak reagoval.

Ako ste zareagovali, keď vám manžel oznámil, že bude kandidovať za prezidenta? Preberali ste to?
- Áno. Viackrát to spomínal. Ja som nebola úplne presvedčená či áno, či nie. Lebo súkromie sa už stráca úplne. Ja som si myslela, že súkromie si ustrážim. Keď to vyjde, tak to nebude možné. Nebola som si istá, či to chce po tých skúsenostiach. Je to ťažké, lebo ľudia sme rôzni. A keď som sa pýtala, či sa to oplatí, on mi na to povedal, že pre ľudí sa vždy oplatí robiť. Takto ma odbil. On si myslí, že sa to dá a má podporu ľudí a že do toho ide. A ja som vždy pri ňom stála. Nebolo to jednoduché, no zmierila som sa s tým.

Váš manžel má ostrý jazyk, ako vnímate jeho negatívnu medializáciu?
- Trápilo ma to, ale už sme si zvykli. Človek to berie ináč teraz ako zo začiatku. Popísalo sa totiž aj veľa neprávd. Aj čo sa týka prvej manželky, a nedá sa to obhájiť. Kam mám ísť povedať, že to tak nebolo. Veľmi to bolí. A nedá sa s tým nič robiť, bohužiaľ. Stalo sa. Veď manžel sa aj súdil. Len je to na dlhé lakte. Čerpá to veľa energie. Veľmi veľa času, treba sa k tomu vracať. A to človeka trápi. Vždy to trápi. Keď človek o sebe počuje veci, ktoré nie sú pravda, alebo veci skreslené, vybraté z kontextu. Ale každým nepríjemným výstupom sme čoraz viac ostrieľaní.

Aké sú podľa vás silné a slabé stránky vášho manžela?
- Ja na to inak pozerám, lebo je to môj muž, a hoci ho ľudia vďaka medializácii vnímajú rôzne, musím povedia, že je veľmi spravodlivý. Môžem to porovnať k deťom. Okrem toho, je veľmi pracovitý a vždy, keď sa do niečoho zahryzne, neskončí, kým to neurobí na sto percent. Je nenormálny detailista a to zdedili aj naše dievčatá. A možno je to aj jeho profesiou, lebo sudca používa argumenty prečo áno a prečo nie. Vie komunikovať s človekom, ktorý je za ním aj proti.

Štefan Harabin je prudký a vznetlivý človek, musíte ho krotiť aj doma?
- Kedy ako. Občas sa nahnevá pre úplne nepodstatnú vec, pre malichernosť, pre drobnosť. Potom si aj uvedomí, že zvýšil hlas. Potom sa aj ospravedlní a je mu to ľúto. Niekedy sa zase na tom nasmejeme spolu a navonok vážny problém otočíme na žart.

Je aj doma sudca?
- Trochu áno (smiech). Je otvorený, povie na rovinu, čo si myslí a vie si to aj zdôvodniť. Má hneď 5 dôvodov, prečo tak a nie tak.
Vždy sa však dohodneme. On je rozhodný a ja som tá menej rozhodná. Po rokoch som sa od neho naučila, že keď sa pre niečo rozhodnem, tak sa nevraciam späť. To som učila aj naše deti. Ale je hlava rodiny. No aj sa vzájomne dopĺňame.

Aké má podľa vás váš manžel predpoklady byť dobrým štátnikom?
- Je to zrelý muž. Veľa si toho preskákal a má skúsenosti. Na úrovni európskej aj celosvetovej. A myslím, že to v pohode dokáže, lebo čo sa týka práce, on ide naplno. Vie to robiť aj na 130 %. Pozná vývoj ľudí aj našu krajinu. Občas ide až na hranu. Myslím, že na to má. Veď iba rozhoduje, celý život.

Chodíte s ním aj na kampane alebo ste v úzadí?
- Chodím aj medzi ľudí. Je to náročné, ale rada to robím. Pomáham mu všade, kde môžem.

Keby ste sa stali prvou dámou, aké sú vaše plány? Držali by ste sa skôr v úzadí, alebo by ste boli aktívna?
-Popravde som nad tým zatiaľ nepremýšľala. Určite by som podporovala manžela, ako doteraz. Stála som vždy pri ňom. Čo sa týka charity, mám strašne rada deti a išla by som skôr týmto smerom. Je veľa prípadov, keď sú choré detičky a nemajú podmienky. Tu by mal štát pomáhať. Skôr by som sa zamerala na tie deti, ale aj starších ľudí. Určite by som nebola v úzadí, chodila by som s ním a podporovala ho.

Sledujete činnosť iných prvých dám? Je niektorá vašim vzorom, alebo ste sa s nejakou stretli?
-Sledujem to, vidím. Ale so žiadnou som sa nestretla. Bola by som rada sama sebou. Nechcem nikoho posudzovať, ani hodnotiť, ani kritizovať. Budem robiť, čo sa bude odo mňa vyžadovať samozrejme, lebo je tu určitý protokol, ktorý nepustí. To budem rešpektovať.

Chodíte  s ním aj na kampane alebo ste v úzadí?
- Chodím aj medzi ľudí. Je to náročné, ale rada to robím. Pomáham mu všade, kde môžem.

V minulosti vás bolo občas vidieť na plesoch, máte rada spoločenské akcie?
-Mám veľmi rada spoločnosť, aj ľudí mám veľmi rada. Ale hlavne takých, čo poznám. Nemám problém komunikovať a rozprávať sa s cudzími ľuďmi. Ja by som možno aj viacej chodila tancovať, ale manžel nechce, lepšie povedané - nestíha…Ja som taká typická žena, rada sa pekne oblečiem, upravím a keď je tam dobrá spoločnosť, tak aj baviť sa je super. Mám ale rada také komornejšie akcie. Napríklad na Plese v opere sme nikdy neboli.

Máte dve dcéry, čomu sa venujú, podporujú tiež otca v kampani?
- Dievčatá sa hlavne učia. Tamarka je staršia, narodená v 96. roku, a mladšia Katarína v roku 1997. Tamarka študuje fyzioterapiu, dokončila bakalára, aj pracuje. Je spokojná a nás to veľmi teší. A Katka je tretiačka na práve a ide v otcových šľapajach. Je po otcovi.