Podľa Nekolu v bývalom Československu dopovali takmer všetci reprezentanti

Dôvod? Najdôležitejšie svedectvá boli skartované a schované do súkromných archívov. Je len málo športovcov, ktorí sa k užívaniu dopingu priznali.

Väčšina ho dodnes zatĺka, respektíve odmieta. Dozvieme sa niekedy, ako to v skutočnosti vôbec bolo?

„Do tzv. špecializovanej starostlivosti, ktorá zásobovala reprezentantov dopingom, bolo zapojených odhadom 400 až 600 športovcov. Koho z nich v skutočnosti vybrali, to sa už dnes nájde ťažko. Mali by tam však byť zahrnutí reprezentanti, ktorí cestovali na olympijské hry a majstrovstvá sveta,“ povedal Jaroslav Nekola, ktorý od roku 1985 viedol odbor vedeckého a zdravotného zabezpečenia telovýchovy v ČSTV.

Mám pečeň v p.deli! Olympijský víťaz Ota Zaremba pre doping prišiel o zdravie

Po roku 1989 bol jeden z iniciátorov vzniku Antidopingového výboru.

Jozef Pribilinec (chôdza, 1. miesto OH 1988) „Stretol som sa s ponukami, aby som aj ja bral. Od koho? Nebudem menovať. Je to už história. Je to za nami a boli to pekné časy.“

Helena Fibingerová (guľa, 3. miesto OH 1976) „Bola iná doba! Nikto vám o dopingu nepovie pravdu. Fanúšikovia nevedeli o štátnom dopingu. Ľudia sa vtedy radovali z každej medaily. Bola to slávna doba!“

Imrich Bugár (disk, 2. miesto OH 1980) „Nechápem to, dodnes som presvedčený, že som bol čistý ako slovo Božie.“

Jarmila Kratochvílová (beh na 400 m, 2. miesto OH 1980) „Cestu zakázaných prostriedkov by som nezvolila.“

Ota Zaremba (vzpieranie, 1. miesto OH 1980) „V tej dobe brali doping všetci, aj ja.“