Martin Nemec: Kľakol si pred Budhom

Martin preskákal vo svojej kariére počas pôsobenia vo Francúzsku, v Turecku a Taliansku už všeličo. Južná Kórea je však iná káva. „Prvý e-mail, ktorý som dostal od klubu, som považoval za vírus. Boli tam čmáranice. Našťastie mi ho potom poslali v angličtine. Bola to letenka. Nasadol som do lietadla a moje dobrodružstvo sa začalo,“ spomína na začiatky kórejskej epizódy Nemec. Dnes vie, že urobil správny krok.

„S manželkou Lenkou bývame v športovom komplexe, kde je hala, reštaurácia, fitnes, hotel iba pre ľudí z klubu, regenerácia, jednoducho všetko od A po Z. Na čo si spomeniem, to mi splnia. Ako o hráča sa tu starajú dokonca aj o moju ženu. Chodí s nami aj na zápasy. Jedáva s nami. Jednoducho povedané, je súčasťou tímu. O takýchto podmienkach môžu hráči v Európe iba snívať,“ chválil si Martin. Každá minca má však dve strany. Platí to aj v prípade nášho univerzála.

„Najhoršie je vstávanie. Každý deň máme spoločné raňajky, ktoré sú už o 6.50. Problémy mi robí aj štýl hry. Pomaly si zvykám,“ prezradil Nemec.

Ešte viac mu však dal zabrať predsezónny rituál a kórejské maškrty. „Pred sezónou sme všetci kľakli na kolená a modlili sa k Budhovi. To však bolo nič oproti tomu, čo nás čakalo po meditácii. Vo veľkej mise boli ich dobroty. Na tanieri sa hýbali živé chobotnice a krevety. Pre chlapcov to boli ozajstné delikatesy, ale mne sa dvíhal žalúdok. Nechápem, ako to môžu jesť. Niečo som zjedol, ale iba to, čo sa nehýbalo,“ s úsmevom spomína Martin. Nemec je iba piatym Európanom, ktorý si zahral v kórejskej lige.

„Zatiaľ sme odohrali iba päť zápasov. Cieľ v klube je jasný. Chceme majstrovský titul,“ uzavrel Martin, ktorý sa teraz pripravuje s reprezentáciou v Poprade na olympijskú kvalifikáciu .