Jeho moderátorský hlas prvýkrát zaznel 7. septembra v roku 1934 a vtedy sa začala rodiť legenda menom Karol Polák. Od mala bol vedený k športu. Hral futbal, basketbal, ale nakoniec skončil pri husliach, ktoré ho priviedli do rozhlasu, kde bol nočným hlásateľom. V roku 1962 sa stal komentátorom novovznikajúcej športovej redakcie v Československej televízii. Od tej doby bol vďaka svojskému štýlu komentovania nezabudnuteľnou postavou živých prenosov z rôznych športových odvetví.

Cítim sa na šesťdesiat

„Kto mi povie, ako sa mám cítiť na osemdesiat,“ premýšľa so smiechom v týchto dňoch stále vitálny Karol Polák. „Ja sa cítim ako sa cítim. Nič ma nebolí, nemusím chodiť o palici. Možno sa cítim na osemdesiatku, ale možno aj na šesťdesiat,“ pokračuje stále aktívny moderátor.

Významné životné jubileum si Karol Polák nepripúšťa a ani jeho oslavu nebral príliš vážne: „Oslávil som to za volantom. Presúval som sa domov z Brna, kde ma priatelia pozvali moderovať 85-výročie založenia futbalu v Bosonohách.“ Prostredníka medzi ním a nespočetným množstvo gratulantov na telefóne robila jeho manželka. „Na každom kilometri cesty boli policajti, tak som sa bál telefonovať za volantom. Veď by som sa nedoplatil tých pokút,“ opísala svoj sviatočný deň niekdajšia hviezda Československej televízie.

Žijúca legenda v pracovnom tempe nepoľavuje. Moderuje, komentuje, píše a pravidelne ma nabitý program. „Som rád, že mám práce dosť. Každá korunka alebo euro padne vhod a nesmierne ma teší, keď si na človeka spomenú a pozvú ho na nejakú akciu.“ Aj pri ôsmych krížikoch nerozmýšľa nad tým, že by so všetkým sekol. „Keď nebudem vládať, alebo keď osprostiem, poviem si dosť. Jedného dňa príde aj čas, kedy ma prestanú volať na spoločenské akcie. Vtedy budem musieť skončiť,“ vyjadril svoje pocity o konci kariéry Karol Polák.

V kariére nič neľutuje

Elitný komentátor zažil dvanásť olympiád, sedem majstrovstiev sveta vo futbale a množstvo vrcholových podujatí v krasokorčuľovaní. V jeho živote sa teda nenájde športová udalosť, ktorú ľutuje, že nekomentoval. „Až na olympiádu v roku 1984 v Los Angeles, ktorú Československo bojkotovalo, ale pri tých dvanástich sa jedny olympijské hry stratia,“ zaspomínal si Polák pri tejto téme a dodal: „Narobil som sa dosť a zážitkov mám vyše hlavy. Nič neľutujem.“

Karol Polák prerozprával svoju najlegendárnejšiu komentátorskú perlu o nemeckom šprintérovi:

Ikona športového komentovania sa naposledy naživo dostala ku komentovaniu v roku 2005, keď komentoval kvalifikačné stretnutie na MS 2006 medzi Slovensko a Ruskom. Teraz už po ihriskách behajú hviezdy ako Messi, Ronaldo alebo Rooney, ktoré Polák nezažil: „Mne to nevadí, že nemôžem okomentovať ich výkon. Ja si to komentujem sám pre seba.“

Komentátori majú komentovať

Už počas profesionálnej kariéry bol vzorom pre začínajúcich mediálnych pracovníkov, ale nerád „zabŕda“ do témy výchovy a výkonov dnešných komentátorov. Napriek tomu pre nich jeden odkaz má: „Každý má svoj štýl, je iná doba a žije sa iným tempom. Nemali by však zabúdať na jedno: ´Nereportujte, ale komentujte´. Divák mnoho vecí vidí, ale unikajú mu príčiny herných situácií a tie by mal vysvetliť komentátor. Nevravím však, že to mladí chlapci za mikrofónom nerobia, ale musia si dávať pozor, aby neskĺzli do opisu diania ako v rádiu. Divák je potom otrávený.“

Nezabudnuteľný je výkon Karola Poláka pri komentovaní labutieho jazera:

V zajtrajšej časti sa dočítate o tom, čo si myslí komentátorská legenda o športe na Slovensku.